Jozef Migaš

Jozef Migaš (* 7. január 1954, Pušovce) je slovenský ľavicový politik. Od roku 1998 do roku 2002 bol predsedom NR SR. V rokoch 2016 až 2020 bol veľvyslancom Slovenska v Bielorusku.

Jozef Migaš
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Bielorusku
V úrade 2016 – 2020
Miroslav Mojžita
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Rusku, Arménsku a Azerbajdžane
V úrade 2009 – 2014
Augustín Čisár Peter Priputen
2. predseda Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade 29. október 1998 – 15. október 2002
Ivan Gašparovič Pavol Hrušovský
Bývalý Predseda SDĽ
V úrade 1996 – 2001
Peter Weiss Pavel Koncoš
Bývalý veľvyslanec Slovenska na Ukrajine
V úrade 1995 – 1996
Biografické údaje
Narodenie	7.1.19547. január 1954 (71 rokov) Pušovce, Česko-Slovensko
Politická strana	SDĽ
Odkazy
	Jozef Migaš (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Vedecký komunizmus^[1] vyštudoval na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v Kyjeve. Potom bol učiteľ na Vysokej škole politickej ÚV KSS v Bratislave, bol členom štruktúr KSS a pracoval aj v Slovenskej akadémii vied v Košiciach.

V roku 1990 bol jeden zo spoluzakladateľov SDĽ, neskôr jej manažér výkonného výboru

V rokoch 1993 až 1995 bol veľvyslanecký radca na Ukrajine, v rokoch 1995 až 1996 veľvyslanec Slovenska na Ukrajine. V rokoch 1996 až 2001 predsedal SDĽ a v rokoch 1998 až 2002 bol predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.^[2] V rokoch 1998 – 1999 krátko spolu s Mikulášom Dzurindom vykonávali prezidentské právomoci.

Neskôr pracoval v súkromnom sektore.^[2]

Diplomatická kariéra

V rokoch 2009 až 2014 bol veľvyslancom Slovenska v Ruskej federácii s priakreditáciou v Arménsku a Azerbajdžane.^[2] Jeho predchodcom v Moskve bol Augustín Čisár (2004 – 2009).^[3] 9. decembra 2014 ho na poste veľvyslanca v Rusku vystriedal Peter Priputen.^[4] V rokoch 2015 až 2016 bol Migaš poradcom predsedu vlády pre zahraničnú politiku.^[2]

2. februára 2016 prezident Andrej Kiska vymenoval Jozefa Migaša za veľvyslanca v Bielorusku.^[4] Jeho predchodcom bol Miroslav Mojžita (2013 – 2016).^[5]

13. mája 2020 rezignoval z funkcie veľvyslanca potom čo sa ako jeden z dvoch veľvyslancov EÚ zúčastnil osláv 75. výročia konca druhej svetovej vojny a neinformoval o tom Ministerstvo zahraničných vecí v tom čase vedenom Ivanom Korčokom. To sa o jeho účasti dozvedelo z miestnej tlače. Európska únia mala pritom výhrady voči nedostatočným opatreniam režimu pred pandémiou COVID.^[1]

Osobný život

Je ženatý, má štyri deti. Napísal Kolektivizmus v sociálnej spoločnosti a Komunistický svetonázor a robotnícka mládež.