Jozef Miloslav Országh
legionársky dôstojník a podnikateľ From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Jozef Miloslav Ország (* 15. december 1882, Kláštor pod Znievom – † 7. september 1939, Bratislava)[1] bol legionársky dôstojník a podnikateľ.
Remove ads
Životopis
Narodil sa v rodine mäsiara Jozefa Országha a jeho manželky Františky rod. Capkovej.[2]
Navštevoval ľudovú školu v Kláštore pod Znievom, strednú školu absolvoval v Martine, následne pokračoval v štúdiu v Sofii a Bukurešti.[3]
Hospodáril na majetku v Kláštore a v Kobylke pri Varšave ako spolumajiteľ a neskôr (1910) tajomník veľkoobchodu Bratia Országhovci vo Varšave.
Roku 1910 odišiel do Ruska, aby svoje vzdelanie uplatnil v obchodnom dome bratov Országhovcov vo Varšave. Tu sa aktívne zúčastňoval spolkového života Slovákov.[4]
Od študentských čias sa spoločensky a politicky angažoval v slovenskom národnom hnutí. Stal sa členom a podpredsedom Československej besedy vo Varšave (najväčší krajanský spolok v cárskom Rusku). Prepracoval jej stanovy a po vypuknutí 1. svetovej vojny spolukoncipoval jej prehlásenie proti Rakúsko-Uhorsku.[3]
V septembri 1914 účastník porady československých Spolkov v cárskom Rusku v Petrohrade, člen deputácie, ktorú 17. septembra 1914 prijal cár Mikuláš II. Na priamu cárovu otázku odpovedal, že Slováci si prajú spoluprácu a štátne spojenie s českým národom. Ako uvádza historik Radoslav Žgrada, „Mikuláš II. sa so záujmom informoval o situácii u nás doma, chcel poznať postoj uhorských Slovákov k Čechom i Rusom. Országh na stretnutí podporil perspektívu vzniku štátu Čechov a Slovákov. Cár ho požiadal, čo bolo veľmi nezvyklé, o opätovnú samostatnú audienciu. Druhá schôdzka sa nakoniec nekonala pre nabitý vladárov program. Zo strany Mikuláša II. na prvom stretnutí neboli proklamované žiadne prísľuby, samotná návšteva u cára Ruskej ríše mala však propagačný účinok a podnietila politickú atmosféru smerujúcu k samostatnosti doma aj v zahraničí. Je zaujímavé, že dvorská kancelária mala podrobné informácie o situácii u nás doma na Slovensku, a to práve prostredníctvom tajných informácii od Svetozára Hurbana Vajanského.“[5]
Országh bol od začiatku zástancom plnej slovenskej samosprávy v rámci spoločného štátu.[5]
Bol účastníkom porady skupiny slovenskej inteligencie (J. Markovič, V. Daxner, V. Hurban, J. Janček) 19. októbra 1916 v Kyjeve, ktorá prijala programový prejav Náš cieľ, obsahujúci požiadavku spoločného československého štátu, v ktorom bude Slovensku zaručená úplná národná samospráva, voľnosť sebaurčenia a vývoja. Bol organizátorom náboru do Čes. družiny a politický poradca jej veliteľa, mjr. čs. légií. [3]
V Československých légiách v Rusku pôsobil celé obdobie. Dosiahol hodnosť majora. V závere sibírskej anabázy, začiatkom roku 1920, sa stal zástupcom Česko-Slovenskej republiky vo Vladivostoku.[5]
V Československej republike bol prívržencom Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maľoroľníckeho ľudu, angažoval sa najmä v hospodárskej oblasti a v legionárskych organizáciách. Stal sa čestným predsedom Združenia slovenských legionárov.[3][6]
Od roku 1922 bol predsedom Zväzu slovenských páleníc a likérových závodov v Bratislave.[3]
Spomienkami na účinkovanie v Rusku a v légiách prispel do rôznych zborníkov, časopisov a novín.[3]
Pocta
Matica slovenská pripravila pri príležitosti 140. výročia narodenia spomienkové podujatie,[7] ktoré bolo spojené s príhovorom predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera a správcu Matice slovenskej Maroša Smolca; vedeckou, historickou prednáškou Radoslava Žgradu zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej[5] a s divadelným predstavením matičných ochotníkov (scénka, ktorej autorom je Peter Vrlík; v úlohe J. M. Országha: Peter Schvantner). Podujatie bolo vysielané naživo.[8][9]
Remove ads
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads