Koenzým Q10
chemická zlúčenina From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Koenzým Q (CoQ) je rodina koenzýmov, ktoré sú prítomné v živočíchoch a mnohých baktériách kmeňu Pseudomonadota,[1] na základe čoho sa označuje i ako ubichinón (z anglického ubiquitous, všadeprítomný). U ľudí sa najčastejšie nachádza v podobe koenzýmu Q10, ktorý sa označuje i ako CoQ10 alebo ubichinón-10.
Koenzým Q10 je 1,4-benzochinón, kde Q označuje chinónovú skupinu a 10 označuje počet izoprenylových podjednotiek (vo vzorci zátvorkách) na konci. U prírodných ubichinónov je prítomných šesť až desať podjednotiek.
Táto rodina látok, ktoré sú rozpustné v tukoch, pripomínajúca vitamíny, sa nachádza u všetkých dýchajúcich eukaryotických buniek, hlavne v mitochondriách. Je súčasťou elektrónového transportného reťazca a účastní sa aeróbneho bunkového dýchania, ktorým sa vytvára energia v podobe ATP. Týmto spôsobom vzniká 95 % energie v ľudskom tele.[2][3] Orgány, ktoré majú najvyššiu spotrebu energie – ako srdce, pečeň a obličky – majú najvyšší obsah CoQ10.[4][5][6]
Koenzým Q existuje v troch redoxných stavoch: úplne oxidovaný (ubichinón), semichinón (ubisemichinón) a úplne redukovaný (ubichinol). Táto molekula je schopná fungovať ako prenášač dvoch elektrónov (kedy sa mení z ubichinónu na ubichinol alebo naopak) i prenášač jedného elektrónu (kedy sa mení zo semichinónu na jednu z ostatných dvoch foriem), čo je kľúčové pre jeho úlohu v elektrónovom transportnom reťazci kvôli železo-sírnym klastrom, ktoré sú schopné prijať len jeden elektrón, a jeho úlohe ako vychytávača voľných radikálov.
Remove ads
Chemické vlastnosti
Rôzne molekuly koenzýmu Q možno rozoznať podľa počtu izoprenylových jednotiek v bočnom reťazci. Najbežnejších koenzýmom Q v ľudských mitochondriách je koenzým Q10 (CoQ10). Q označuje chinón (anglicky quinone) a číslo 10 označuje počet izoprenylových jednotiek. Molekula zobrazená nižšie obsahuje tri izoprenylové jednotky, takže by sa dala označiť ako Q3.
Vďaka prítomnosti dlhého nepolárneho reťazca z izoprenylových jednotiek je koenzým Q10 úplne nepolárny. Vďaka tomu je schopný difundovať v mitochondriálnej membráne.[7][8]
Keď je koenzým Q čistý, je to oranžový lipofilný prášok bez príchute či vône.[9]:230
Remove ads
Biochemický význam
Koenzým Q10 je schopný prijaťa až dva atómy vodíka (dva protóny a dva elektróny) a tak sa redukovať na ubichinol. Pri tomto procese dochádza k premeno p-chinónového jadra na p-difenolové jadro:[7]
Tento proces je postupný a koenzým Q10 je schopný prijať len po jednom atóme vodíka (jeden protón a jeden elektrón), čím z neho vzniká semichinón. Semichinón je potom schopný prijať druhý atóm vodíka, čím vzniká spomínaný ubichinol.
Koenzým Q10 je vďaka svojmu nepolárnemu bočnému reťazcu rozpustný v tukoch, čo napomáha jeho funkcii ako elektrónového prenášača v mitochondriálnej membráne. Je vysoko mobilný a prenáša elektróny medzi flavoproteínmi a cytochrómami.[7][10] Schopnosť ubichinónu prijímať a odovzdávať elektróny vysvetľuje jeho použitie v biochemických pochodoch.
Dýchací reťazec
Koenzým Q10, ako naznačuje jeho názov, vystupuje ako koenzým niekoľkých enzýmov. Konkrétne je schopný prijať elektróny od dvoch enzýmov v dýchacom reťazci: komplexu I (NADH ubichinón oxidoreduktáze) a komplexu II (sukcinátdehydrogenáze). Elektróny potom ďalej predáva komplexu III (ubichinón-cytochróm c reduktáze).[11] Je to teda jedna z nutných súčastí tohto reťazca, vďaka ktorému vzniká energia v podobe ATP.
Komplexy I a II
Komplex I katalyzuje oxidáciu NADH ubichinónom:[11]
- NADH + H+ + UQ → NAD+ + UQH2
Komplex II potom katalyzuje oxidáciu FADH2:[11]
- FADH2 + UQ → FAD + UQH2
Obe tieto reakcie umožňujú využitie redukovaných NADH a FADH2 na tvorbu energie. Redukcia FADH2 neuvoľňuje dostatočné množstvo energie na syntézu ATP, umožňuje len prísun elektrónov do dýchacieho reťazca.[11]
Komplex III
Následne sa ubichinón znovu oxiduje v komplexe IV (cytochróm c oxidáze) tým, že predá elektróny na cytochróm b a protón do medzimembránového priestoru mitochondrie:
- UQH2 + 2 cytochróm b (red.) → UQ + 2 cytochróm b (ox.) + 2 H+mm
Tento komplex postupne prenáša elektróny medzi niekoľkými centrami, až nakoniec dochádza k redukcii cytochrómu c. Ten následne redukuje komplex IV (cytochróm c oxidázu), ktorá redukuje molekulárny kyslík na vodu (aeróbne dýchanie).[11] V prípade anaeróbneho dýchania sa elektróny prenášajú na iné substráty (napríklad síran).
Počas reakcií komplexu III dochádza k prenosu protónov z jednej strany mitochondriálnej membrány na druhú. Komplex III totiž obsahuje dve rôzne väzbové miesta pre koenzým Q, čím umožňuje plniť dve rôzne úlohy: odovdzať dva protóny a dva elektróny na jednom mieste a prijať jeden elektrón na druhom mieste. Tieto reakcie sú spojené s presunom elektrónov z a na ubichinón a označujú sa ako Q cyklus.[11] Syntéza ATP prebieha na základe protónového gradientu na mitochondriálnej membráne, čo zvýrazňuje dôležitosť koenzýmu Q10.
Ďalšie enzýmy
Okrem týchto enzýmov je ubichinón koenzýmom i pre ETF-ubichinónoxidoreduktázu, ktorá sa účastní beta-oxidácie mastných kyselín.[11] Tento enzým oxiduje mastné kyseliny a dopĺňa oxidovaný ubichinón v mitochondriálnej membráne.
Dihydroorotátdehydrogenáza, ktorá katalyzuje premenu dihydroorotátu na orotát v syntéze pyrimidínových nukleotidov, využíva flavínmononukleotid (FMN), ktorý sa v procese redukuje. Jeho spätná oxidácia je možná práve vďaka koenzýmu Q10 v mitochondriálnej membráne.[11]
Fotosyntéza
Ubichinón sa účastní podobnej úlohy aj u fotosyntetických pochodov purpurových baktérií, kde plní obdobnú úlohu ako v dýchacom reťazci.[11]
Remove ads
Biosyntéza
Biosyntéza prebieha vo väčšine ľudských tkanív. Skladá sa z troch hlavných krokov:
- tvorba benzochinónovej štruktúry (z fenylalanínu alebo tyrozínu prostredníctvom 4-hydroxybenzoátu)
- tvorba izoprenylových jednotiek (z acetylkoenzýmu A)
- spojenie alebo kondenzácia vyššie zmienených štruktúr
Prvé dve reakcie prebiehajú v mitochondriách, endoplazmatickom retikule a peroxizómoch, čo naznačuje prítomnosť niekoľko miest syntézy v živočíšnych bunkách.[12]
Dôležitým enzýmom v biosyntéze CoQ je HMG-CoA reduktáza, ktorá je zvyčajným cieľom pri liečbe srdcovocievnych komplikácií. Statíny sú lieky, ktoré zničujú hladinu cholesterolu pomocou inhibície HMG-CoA reduktázy. Jedným z vedľajších účinkov statínov je znížená produkcia CoQ10, čo môže súvisieť so vznikom myopatie a rabdomyolýzy. Úloha, ktorú statíny hrajú pri nedostatoku CoQ, je však kontroverzná. Statíny síce znižujú hladinu CoQ v krvi, ale efekt statínov na hladinu CoQ v svaloch nie je známy. Doplňanie CoQ v strave nezmierňuje vedľajšie účinky statínov.[13][14]
Organizmy rôzne od šloveka používajú iné zdroje látok, z ktorých vzniká benzochinónová štruktúra a izoprenylové podjednotky. Napríklad u E. coli vzniká benzochinón z chorizmátu a izoprenylové jednotky nepochádzajú z mevalonátu. U kvasiniek S. cerevisiae vzniká benzochinón buď z chorizmátu, alebo z tyrozínu a izoprenylové jednotky pochádzajú z mevalonátu. U väčšiny organizmov vzniká benzochinón zo 4-hydroxybenzoátu, ale využívajú rôzne dráhy, ktoré vedú ku konečnej benzochinónovej štruktúre.[15]
Gény
Medzi gény, ktoré sa účastnia biosyntéza CoQ, patria PDSS1, PDSS2, COQ2 a ADCK3 (COQ8, CABC1).[16]
Absorpcia a metabolizmus
Absorpcia
Koenzým Q10 je kryštalický prášok nerozpustný vo vode. Proces absorpcie je rovnaký, ako u lipidov; mechanizmus príjmu vyzerá byť podobný, ako u vitamínu E, čo je ďalšia žiivna rozpustná v tukoch. U ľudí tento proces spočíva vo vylučovaní pankreatických enzýmov a žlče do tenkého čreva, čo vedie k emulzifikácii a tvorbe miciel, ktoré sú nutné pre absorpciu lipofilných látok.[17] Príjem potravy (a prítomnosť lipidov) stimuluje vylučovanie žlčových kyselín a veľmi napomáha absorpcii konezýmu Q10. Exogénny CoQ10 sa absorbuje v tenkom čreve a najlepšie sa absorbuje pri konzumácii potravy. Hladina CoQ10 v krvnom sére je vyššia pri príjme potravy než počas hladovania.[18][19]
Metabolizmus
Znalosti metabolizmu koenzýmu Q10 u zvierat a ľudí sú obmedzené.[20] Štúdia, ktorá využívala CoQ10 značený 14C u potkanov, ukázala väčšinu rádioaktivity v pečeni po dvoch hodinách od orálneho podania CoQ10, keď bola pozorovaná maximálna koncentrácia v plazme, i keď u potkanov je dominantnou formou konezýmu Q CoQ9 (s deviatimi izoprenylovými jednotkami).[21] Podľa všetkého sa CoQ10 metabolizuje vo všetkých tkanivách, zatiaľ čo hlavnou vylučovacou cestou je cez žlč a výkaly. Po tom, čo sa prestal koenzým Q10 podávať, jeho hladina v krvi sa vrátila do pôvodného stavu po niekoľkých dňoch, bez ohľadu na zloženie podávanej zmesi.[22]
Remove ads
Nedostatok a toxicita
Existujú dva hlavné spôsoby, ktorými u ľudí dochádza k nedostatku CoQ10: nedostatočná biosyntéza a zvýšená spotreba v tele. Hlavným zdrojom CoQ10 je práve biosyntéza. Na biosyntézu je nutných aspoň 12 génov a mutácia v ktoromkoľvek z nich môže spôsobiť nedostatok CoQ. Koncentráciu CoQ10 môžu ovplyvniť aj iné genetické poruchy (napríklad mutácie mitochondriálnej DNA, ETFDH, APTX, FXN a BRAF, teda génov, ktoré nie sú priamo spojené s biosyntézou CoQ10). Niektoré z nich, napríklad mutácie v géne COQ6, môžu viesť k vážnym poruchám, napríklad steroid-rezistentnému nefrotickému syndrómu.
Pri veľmi vysokom príjme koenzýmu Q boli opísané niektoré nežiaduce účinky, predovšetkým tie spojené s tráviacim traktom. Príjem koenzýmu Q až do 1 200 mg/deň je podľa všetkého bezpečný.[23]
Meranie
Aj keď je možné merať hladinu CoQ10 v krvnej plazme, tieto merania odrážajú skôr príjem z potravy než stav v tkanivách. Aktuálne väčšina klinických centier meria hladinu CoQ10 v kultúrach kožných fibroblastov, biopsiách svalov a mononukleárnych krvných bunkách.[13] Kultúry fibroblastov možno použiť na hodnotneie miery biosyntézy endogénneho CoQ10 vďaka meraniu príjmu 14C-značeného p-hydroxybenzoátu.[24]
Statíny
Statíny síce môžu znižovať hladinu CoQ10 v krvi, nie je však jasné, či znižujú i hladinu CoQ10 v svaloch.[14] Dôkazy nepotvrdzujú, že by dopĺňanie CoQ10 v strave pomáhalo proti vedľajším účinkom statínov.[14] Podľa novšej meta-analýzy z Číny, ktorá je jednzým z najväčších producentov tohto doplnku na svete, však CoQ10 dokáže zlepšiť svalové symptómy spojené so statínmi, takže týmto spôsobom možno pomôcť pri myopatii indukovanej statínmi.[25]
Remove ads
Ako doplnok stravy
Regulácia a zloženie
CoQ10 nie schválený americkou FDA na liečbu žiadneho zdravotného problému.[26][27] Predáva sa však ako doplnok stravy pod názvami UbiQ 300 a UbiQ 100, nie je regulovaný podobne ako liečivá a niekedy sa používa ako prísada do kozmetiky.[28][29] Manufaktúra CoQ10 nie je regulovaná a rôzne šarže sa môžu výrazne líšiť:[26] laboratórna analýza od ConsumerLab.com z roku 2004, ktorá analyzovala doplnky CoQ10 predávané v USA, zistila, niektoré produkty neobsahovali uvedené množstvo CoQ10. Množstvo CoQ10 sa pohybovalo od žiadneho merateľného množstva, cez 75 % uvedeného množstva až po 75 % nadbytok.[30][31]
Všeobecne je príjem CoQ10 dobre tolerovaný, medzi bežné vedľajšie účinky patria problémy súvisiace s tráviacim traktom (nevoľnosť, vracanie, zníženie chuti do jedla a bolesti brucha), vyrážky a bolesti hlavy.[32]
Aj keď nie je stanovená ideálna denná dávka CoQ10, typická denná dávka je okolo 100 až 200 miligramov. Rôzne výrobky majú rozličné množstvo CoQ10 a iných ingrediencií.
Choroby srdca
Review od Cochrane Library z roku 2014 nenašla dostatočné dôkazy na to, aby mohla urobiť záver ohľadne použitia CoQ10 na prevenciu chorôb srdca.[33] Ďalšia review z roku 2016 usúdila, že CoQ10 nemá žiadny efekt na krvný tlak.[34] Review z roku 2021 potom uvádza, že neboli nájdené presvedčivé dôkazy, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili možnosť použitia CoQ10 na liečbu zlyhania srdca.[35]
Meta-analýza z roku 2017 uvádza, že 30 až 100 mg CoQ10 na deň znižuje mortalitu ľudí so zlyhaním srdca o 31 %. Takisto sa zvyýšila kapacita na cvičenie. Neboli zistené žiadne zmeny pri teste ejekčnej frakcie ľavej komory a v klasifikácii New York Heart Association(NYHA).[36]
Meta-analýza z roku 2023 porovnávala ubichinón a ubichinol u starších ľudí. Výsledky ukázali priaznivé pôsobenie ubichinónu na kardiovaskulárnu sústavu. Tento efekt nebol potvrdený u ubichinolu.[37]
Migrény
Podľa odporúčaní Canadian Headache Society sa odporúča 300 mg CoQ10 denne na preventívnu liečbu migrén, avšak toto odporúčanie je postavené na málo kvalitných dôkazoch.[38]
Statínová myopatia
Aj keď sa koenzým Q10 používal na liečbu údajných vedľajších účinkov statínov spojených so svalmi, meta-analýza z roku 2015, ktorá spracovávala randomizované kontrolované skúšky, ukázala, že koenzým Q10 nemá žiadny efekt na statínovú myopatiu.[39] Meta-analýza z roku 2018 našla predbežné dôkazy, že orálne podanie koenzýmu Q10 zmierňuje svalové symptómy spôsobené statínmi, vrátane bolesti svalov, svalovú slabosť, kŕče a únavu svalov.[25]
Rakovina
V roku 2014 neexistovali žiadne veľké klinické skúšky, ktoré by hodnotili použitie koenzýmu Q10 na liečbu rakoviny.[26] National Cancer Institute v USA, ktorý kontroloval menšie štúdie, sa vyjadril nasledovne: „spôsob, ktorým boli štúdie vedené, a množstvo informácií, ktoré uvádzajú, neumožňujú určiť, či je výsledok spôsobený CoQ10 alebo niečim iným“.[26] American Cancer Society uvádza, že „CoQ10 môže znížiť účinnosť chemoterapie a rádioterapie, takže väčšina onkológov sa mu odporúča vyhnúť počas liečby“.[40]
Zubné choroby
Review z roku 1995 nenašla žiadne klinické výhody použitia CoQ10 na liečbu periodontálneho ochorenia.[41]
Chronická obličková choroba
Review na pôsobenie CoQ10 u ľudí s chronickou obličkovou chorobou bola navrhnutá v roku 2019.[42]
Ďalšie použitie
Koenzým Q10 sa používa ako aktívna látka v kozmoceutikách a ako aktívna látka v opaľovacích krémoch. Keď sa aplikuje lokálne, vykazuje istú mieru zmiernenia oxidačného stresu pokožky,[43] spomaľuje prejavy prirodzeného starnutia kože, zvracia vonkajšie znaky starnutia pokožky,[44][45] pomáha s dyspigmentáciou,[46][47] zvyšuje stabilitu niektorých zložiek opaľovacích krémov,[48] zvyšuje SPF opaľovacích krémov[49] a pridáva ochranu proti infračervenému žiareniu.[50][51] Veľká časť výskumu pôsobenia koenzýmu Q10 na pokožku ukazuje, že pôsobí synergicky s inými topickými antioxidantmi, čím zlepšuje vlastnosti kozmetických výrobkov.
Koenzým Q10 sa takisto používa pri in vitro fertilizácii a kryoprezervácii oocytov pred zákrokom na zlepšenie odpovede vaječníkov a kvality embrya u žien so zníženou ovariálnou rezervou.[52]
Remove ads
Interakcie
Koenzým Q10 má potenciál inhibovať efekty teofylínu a rovnako i antikoagulantu warfarínu. Môže interferovať pôsobenie warfarínu, pretože interaguje s cytochrómom P450, čím zvyšuje protrombínový čas (INR), ktorým sa určuje zrážanlivosť krvi.[53] Štruktúra koenzýmu Q10 je veľmi podobná vitamínu K, ktorý je v kompetícii s warfarínom a pôsobí proti jeho antikoagulačným účinkom. Koenzým Q10 by sa preto nemal kombinovať s warfarínom, pretože zvyšuje riziko zrážania krvi.[32]
Remove ads
Farmakokinetika
Existuje niekoľko správ ohľadne farmakokinetiky CoQ10. Maximálna hladina v plazme je pozorovaná 2–6 hodín po orálnom podaní a závisí hlavne na podobe štúdie. V niektorých štúdiách bolo pozorované druhé maximum po priližne 24 hodinách od podania, pravdepodobne kvôli enterohepatickému recyklovaniu a redistribúcii z pečene do krvného obehu.[17] Tomono a spol. využili kryštalický koenzým Q10 značený deutériom na sledovanie farmakokinetiky u ľudí, pomocou čoho zistili, že polčas vylučovania je 33 hodín.[54]
Zvyšovanie biodostupnosti CoQ10
Je známe, že biodostupnosť látok záleží na ich zložení. Aby sa zistili spôsoby zvyšovania biodostupnosti CoQ10 po orálnom podaní, bolo vyskúšaných niekoľko prístupov; boli vyvinuté rôzne zloženia a podoby na testovanie na ľuďoch i na zvieratách.[20]
Zmena veľkosti častíc
Jedným zo spôsobov tvorby liekov sú nanočastice, ktoré zlepšujú orálnu biodostupnosť liečiv, ktoré sa slabo absorbujú.[55] Pre koenzým Q10 však táto metóda nebola úspešná a rôzne správy hlásili rôzne výsledky.[56][57] Suspenzia jemného prášku konezýmu Q10 v čistej vode mala takisto len slabý účinok na biodostupnosť.[22]
Mäkké gélové kapsule s koenzýmom Q10 v olejovej suspenzii
Úspešným prístupom je použitie v podobe emulzie na sprostredkovanie absorpcie v tráviacom trakte a zlepšienie biodostupnosti. Emulzie sójového oleja možno veľmi účinne stabilizovať pomocou lecitínu a v tejto podobe boli vytvorené mäkké gélové kapsule. V jednom z prvých pokusov Ozawa a spol. študovali farmakokinetiku na bígloch, u ktorých využili práve emulziu v sójovom oleji – počas štúdie zistili, že hladina CoQ10 v krvi bola asi dvojnásobná oproti kontrolnej skupine.[22] Napriek tomu, že Kommuru a spol. pozorovali takmer zanedbateľný rozdiel v biodostupstnosti v štúdii na psoch,[58] významné zvýšenie biodostupnosti neskôr potvrdila i väčšina ďalších štúdií.[59]
Nové podoby CoQ10 so zvýšenou rozpustnosťou vo vode
Bežnou farmaceutickou stratégiou zvýšenia absorpcie liečiva je zvýšenie jeho rozpustnosti vo vode. Táto stratégia je účinná i pre koenzým Q10. Na dosiahnutie tohto cieľa boli vyvinuté rôzne spôsoby a mnohé z nich majú výrazne lepšie výsledky, než mäkké gélové kapsule, napriek mnohým pokusom i zlepšenie ich vlastností.[20] Medzi príklady týchto spôsobov patrí použitie vodnej disperzie s polymérom tyloxapolom,[60] zloženia založená na rôznych látkach zvyšujúcich rozpustnosť, napríklad hydrogenovaný lecitín[61] alebo komplexy s cyklodextrínmi. U komplexu s β-cyklodextrínom bolo zistené, že toto zloženia má výrazne vyššiu biodostupnosť[62][63] a takisto sa používa vo farmaceutickom a potravinárskom priemysle.[20]
Remove ads
História
G. N. Festenstein v roku 1950 ako prvý izoloval malé množstvo koenzýmu Q10 z koňského tráviaceho traktu v Liverpoole v Anglicku. V neskorších štúdiach sa zlúčenina označovala ako „látka SA“ (anglicky substance SA), bola označená za chinón a zistilo sa, že je možné nájsť ju v mnohých zvieracích tkanivách.[64]
Frederick L. Crane a jeho kolegovia z University of Wisconsin–Madison Enzyme Institute v roku 1957 izolovali tú istú zlúčeninu z mitochondriálnych membrán hovädzieho srdca a usúdili, že presúva elektróny v mitochondriách. Látku nazvali Q-275, keďže to je chinón.[64][65] Čoskoro na to uviedli, že Q-275 a látka SA by mohli byť tou istou látkou, čo bolo potvrdené neskôr v tom istom roku, a látku premenovali na ubichinón, keďže to bol všadeprítomný chinón, ktorý možno nájsť vo všetkých zvieracích tkanivách.[64][9]
Celú chemickú štruktúru koenzýmu Q10 opísali v roku 1958 D. E. Wolf a jeho kolegovia, ktorí pracovali pod Karlom Folkersom v Mercku v Rahwayi v New Jersey.[9][64][66] Neskôr v tom istom roku D. E. Green a jeho kolegovia z wisconsinskej výskumnej skupiny navrhli pre ubichinón názvy mitochinón (angl. mitoquinone) alebo koenzým Q kvôli jeho úlohe v mitochondriálnom elektrónovom transportnom reťazci.[9][64] A. Mellos a A. L. Tappel z University of California v roku 1966 ako prví ukázali, že redukovaný CoQ6 je v bunkách účinným antioxidantom.[9][67]
V 60. rokoch 20. storočia Peter D. Mitchell prispel k porozumeniu mitochondriálnej funkcie vďaka jeho teórii elektrochemického gradientu, ktorý zahŕňa CoQ10, a na konci 70. rokoch potom Lars Ernster rozšíril znalosti o antioxidačných vlastnostiach a dôležitosti CoQ10. V 80. rokoch vzrástol počet klinických skúšok s koenzýmom Q10.[9]
Príjem z potravy
V roku 2010 boli publikované detailné reviews o výskyte CoQ10 v potrave a jeho dennom príjme.[68] Okrem endogénnej syntézy v organizmoch ho organizmy prijímajú z potravy. Napriek veľkému záujmu o túto zlúčeninu v rámci vedeckej komunity je však dostupné len malé množstvo štúdií, ktoré určili množstvo CoQ10 v rôznych jedlách. Prvé štúdie na túto tému sa objavili v toku 1959, ale senzitivita a selektivita analytických metód v danej dobe neumožňovala spoľahlivé stanovenia, hlavne pre látky, ktoré sa vyskytovali v nízkej koncentrácii.[68] Pokrok v oblasti analytickej chémie umožnil spoľhalivejšie stanovenie CoQ10 v rôznych jedlách.
Rastlinné oleje sú najbohatšie zdroje koenzýmu Q10. Mäso a ryby sú takisto bohaté na koenzým Q10, koncentráciu nad 50 mg/kg majú hovädzie a bravčové mäso a kuracie srdce a pečeň. Mliečne produkty sú výrazne horšími zdrojmi koenzýmu Q10 v porovnaní so zvieracím mäsom. Najbohatšími zdrojmu spomedzi zeleniny sú petržlen a rastliny rodu Perilla, ale v literatúre sa pre ne nachádzajú veľmi rozdielne hodnoty. Brokolica, hrozno a karfiol sú dobrými zdrojmi koenzýmu Q10. Väčšina ovocia a bobúľ sú slabými alebo veľmi slabými zdrojmi koenzýmu Q10 s výnimkou avokáda, ktoré má celkom vysoký obsah koenzýmu Q10.[68]
Príjem
Vo vyvinutom svete je odhadovaný denný príjem konezýmu Q10 okolo 3–6 mg denne, ktoré pochádzajú predovšetkým z mäsa.[68]
V Južnej Kórei je odhadovaný denný príjem koenzýmu Q (Q9 + Q10) okolo 11.6 mg denne, pochádzajúci primárne z kimčchi.[69]
Účinok zohrievania a úpravy potravy
Vyprážanie znižuje množstvo CoQ10 asi o 14–32%.[70]
Remove ads
Referencie
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads