Plešivec
obec na Slovensku v okrese Rožňava From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Plešivec (maď. Pelsőc) je obec na Slovensku v okrese Rožňava. V 18. a 19. storočí bola sídlom Gemerskej stolice, resp. Gemersko-malohontskej župy.[4]
O iných významoch výrazu Plešivec pozri Plešivec (rozlišovacia stránka).
Remove ads
Polohopis
Nachádza sa v úzkom údolí Slanej, na sútoku s riečkou Štítnik. Z východu a severu obec ohraničujú planiny Slovenského krasu, z juhu Bodvianska pahorkatina a zo západu krajina prechádza do Rimavskej kotliny, geomorfologického podcelku Juhoslovenskej kotliny.[5]
Plešivec je významnou regionálnou dopravnou križovatkou, keďže sa tu križuje cesta I/16 (E 58) s cestou II/587 do Štítnika, resp. južným smerom do Maďarska popri jaskyni Domica. Severným okrajom obce vedie železničná trať Zvolen – Košice, z ktorej tu odbočujú lokálne trate do Muráňa a Slavošoviec.[6]
Okresné mesto leží 16 km severovýchodne, Revúca 31 km severozápadne, Rimavská Sobota 43 km juhozápadne a krajská metropola Košice je vzdialená 87 km východne.
Zoznam ulíc
|
|
Remove ads
Dejiny
Pôvodne stredoveké mestečko bolo sídlom šľachtického rodu Bubekovcov, ktorí si tu postavili nížinný hrad a rodový kostol. Z hradu sa zachovala iba časť jedného z múrov, vysoká cca 6 m.
Po porážke Rákociho povstania v roku 1711 vyšlo nariadenie uhorského kráľa Karla III. (VI.), aby každá župa ustálila svoje sídlo približne v centre svojho územia a postavila si vlastný župný dom, kde by bol umiestnený župný archív aj žalár. Pre Gemerskú stolicu, resp. župu, bol zvolený Plešivec. S výstavbou župného domu začali v roku 1716 a prvé slávnostné zasadnutie župy sa tu konalo 3. júna 1719. Plešivec bol sídlom Gemerskej stolice v rokoch 1719-1786 a následne tiež 1790-1898. Medzi týmito rokmi a finálne v roku 1898 bolo sídlo župy v Rimavskej Sobote.[7]
V druhej polovici 19. storočia nastal v obci priemyselný rozvoj. Okrem iného bola postavená Miklóssyovská oceliareň, výrobňa elektrickej energie a nová celulózka, prvý papierenský závod v Uhorsku. Taktiež Manó Huppert otvoril magnezitku a vznikla tiež továreň na výrobu palíc, klincov a náradia. O kultúrnu obrodu v obci sa staral novovzniknutý Gemersko-maďarský vzdelávací spolok.[8] Medzi rokmi 1891 – 1893 sa na podnet hlavného župana Ladislava Hámosa a krajinského poslanca Gejzu Kubínyiho postavila železničná trať Plešivec – Muráň cez Revúcu, ktorá je prevádzkyschopná, no na ktorej je od roku 2011 pozastavená osobná preprava.[8]
Remove ads
Samospráva
Starostkou obce je od roku 2014 Iveta Šušánová, v rokoch 2014 a 2018 kandidujúca za stranu MOST – HÍD, v roku 2022 za SZÖVETSÉG – ALIANCIU. V rokoch 2006 – 2010 bol starostom Ladislav Broda (NEKA), v rokoch 2010 – 2014 Gabriel Gergely (NEKA).[9]
Demografia
Pri sčítaní obyvateľov v roku 2021 mal Plešivec 2 225 obyvateľov, čo predstavuje pokles oproti počtom z rokov 2001 a 2011 (2 447, resp. 2 405 obyvateľov). Z hľadiska národnosti je obec zmiešaná slovensko-maďarská. V roku 2001 žilo v Plešivci 1 204 Maďarov (49,2 %) a 1 076 Slovákov (44,0 %). V roku 2011 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 1 219 (50,7 %) obyvateľov a k maďarskej 1 031 obyvateľov (42,9 %).
Pri zatiaľ poslednom sčítaní v roku 2021 sa k slovenskej národnosti hlásilo 1 161 Plešivčanov (52,2 %) a k maďarskej 818 (36,8 %).[10] Ostatné národnosti mali v roku 2021 zastúpenie menej ako 1 %, 200 obyvateľov (9,0 %) národnosť neuviedlo.
Čo sa vierovyznania týka, v roku 2021 sa prihlásilo 451 obyvateľov (20,3 %) k rímskokatolíckej cirkvi, 336 (15,1 %) k reformovanej kresťanskej cirkvi, 133 (6,0 %) k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, 55 (2,5 %) k Jehovovým svedkom, 27 (1,2 %) ku gréckokatolíckej cirkvi a 40 k iným cirkvám. 952 obyvateľov (42,8 %) sa deklarovalo ako bez vyznania a 231 vierovyznanie neuviedlo.[11]
Remove ads
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Reformovaný kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytériom, bočnou rodovou kaplnkou Bubekovcov, bez veže, z prvej polovice 14. storočia. Kostol spolu s vedľa stojacou barokovo-klasicistickou zvonicou je dominanta obce, nachádza sa v jej centrálnej polohe, uprostred námestia. Kostol, pôvodne zasvätený sv. Jurajovi, ako rodový vybudoval mocný rod Bubekovcov z Plešivca, ktorým patrila veľká časť stredovekého Gemera. V polovici 14. storočia boli v interiéri realizované fresky, kvalitná práca talianskych majstrov. Začiatkom 15. storočia bola pristavaná neskorogotická rodová kaplnka na jeho severnej strane. Pri ničivých nájazdoch Turkov, konkrétne v roku 1558, bol kostol značne poškodený. K obnove došlo začiatkom 17. storočia, kedy bol už kostol reformovaný.[12] V tomto období bola loď kostola pokrytá rovným stropom na mieste poškodenej gotickej klenby. Taktiež je vybudovaná hodnotná drevená empora s datáciou 1629. Prvý prieskum kostola odhaľujúci jeho gotickú podobu sa uskutočnil už v roku 1861. Pri ďalšom výskume v roku 1977 boli na južnej stene presbytéria odkryté prvé dve fresky.[13] V súčasnosti prebieha postupná obnova kostola, došlo k výmene strešnej krytiny a reštaurovaniu fresiek v interiéri a rekonštrukcii gotických okien s kružbami v presbytériu. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kamennými osteniami a lomeným oblúkom. Výrazná samostatne stojaca zvonica bola postavená v roku 1807, je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Rezonančné otvory so šambránami sú polkruhovo ukončené, v poliach medzi oknami sa nachádzajú dekoratívne kazety s festónmi.
Gotický reformovaný kostol
Detail gotických okien
Interiér kostola
Renesančná empora
Fresky v kostole
- Plešivecký hrad, zvyšky nížinného vodného hradu vybudovaného Dominikom Bubekom na prelome 13. a 14. storočia. V roku 1558 pri vpáde Turkov vyhorel. Majiteľ hradu Juraj Bubek sa po tejto udalosti Turkom vzdal a stal sa ich spojencom. V roku 1567 bol Maximiliánom II. za toto spojenectvo potrestaný, jeho hrad bol vojskom generála Lazara Schwendiho zbúraný. Do súčasnosti sa dochoval iba jeden úsek nárožia kamenného múru v dĺžke asi 10 m, ktorý sa nachádza v jednej zo súkromných záhrad.[14]
- Bývalý stoličný dom, dvojposchodová trojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1716-1719. Začiatkom 19. storočia prešiel klasicistickou úpravou, pri ktorej bol objekt prefasádovaný. Interiéry sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami, krížovou a pruskou klenbou. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Pravé krídlo budovy bolo v prvej polovici 20. storočia necitlivo prefasádované.[15]
Bývalý stoličný dom
Stoličný dom v roku 1940
Pamätná tabuľa slovenským obrodencom
Remove ads
Školstvo
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
- Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským
Galéria
Cetrum obce s kostolom
Centrum obce
Pamätník oslobodenia
Partnerské obce
Referencie
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads