Sliezske Beskydy

Sliezske Beskydy (čes. Slezské Beskydy, poľ. Beskid Śląski, sliez. Ślůnski Beskid) alebo Tešínske Beskydy sú pohorie vo Vonkajších Západných Karpatoch. Pohorie leží na území Poľska a Česka, väčšina územia však v Poľsku.

Sliezske Beskydy
čes. Slezské Beskydy, poľ. Beskid Śląski, sliez. Ślůnski Beskid
pohorie
Panoráma Sliezskych Beskýd
Štáty	Poľsko,   Česko
Regióny	Moravskosliezsky kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy	Powiat cieszyński, Powiat bielski, Powiat żywiecki
Časť	Západné Beskydy
Mesto	Bielsko-Biała
Najvyšší bod	Skrzyczne
- výška	1 257 m n. m.
Rozloha	54 km² (5 400 ha)
Geologické zloženie	beskydikum
Vonkajšie Západné Karpaty, Sliezske Beskydy sú zvýraznené červenou farbou
Wikimedia Commons: Silesian Beskids
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Geografia

Sliezske Beskydy sa skladajú z dvoch horských pásiem, ktoré oddeľuje dolina rieky Visly. Ide o pásmo Čantoryje na západe a pásmo Baraniej Góry na východe. Najvyššie vrcholy sú Skrzyczne (1 257 m), Barania Góra (1 220 m) a Velká Čantoryje (995 m najvyšší vrchol českej časti). V geomorfologickom členení Česka tvorí pohorie geomorfologický celok a celú jeho českú časť tvorí podcelok Čantoryjská hornatina.

Sliezske Beskydy hraničia na západe s Moravsko-sliezskymi Beskydami, od ktorých ich oddeľuje Jablunkovská brázda, ktorou preteká rieka Olše. Na severe oddeľuje Sliezske Beskydy od Malých Beskýd rieka Biała. Na juhovýchode hraničia s Żywieckymi Beskydami, ktoré oddeľuje tok rieky Soły. Na juhu ich dolina rieky Olše oddeľuje od Jablunkovského medzihoria.

Poľská časť Sliezskych Beskýd tradične v členení podľa Jerzyho Kondrackiego zahŕňala aj poľskú časť Jablunkovského medzihoria. Podľa aktualizovaného členenia Poľska z roku 2018^[1] však táto časť tvorí novú geomorfologickú jednotku pod názvom Międzygórze Jabłonkowsko-Koniakowskie.^[2]

Podnebie

Pre Sliezske Beskydy je, podobne ako pre celé Západné Beskydy, charakteristický pomerne vysoký ročný úhrn zrážok v rozmedzí 800 – 1 200 mm. Najvyšší úhrn zrážok pripadá na leto. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 5,4°C v hrebeňových partiách do 8,5°C v Jablunkovskej brázde. Najchladnejším mesiacom je január, najteplejším je júl. Zima začína koncom novembra a trvá až do konca marca (niekedy i do polovice apríla). V najvyšších polohách sneh vydrží 150 – 180 dní, v nížinách len 30 – 60 dní. Snehové zrážky sú dosť výdatné, na hrebeňoch sa môže vytvoriť až 200 cm snehová pokrývka. Počasie tu výrazne ovplyvňuje silný vietor. Na jar a jeseň sa často vyskytuje halný. Vzhľadom k zalesnené a nie príliš strmé svahy sa tu nevyskytujú lavíny.

Rozdelenie Sliezskych Beskýd

Pásmo Čantoryje

Velká Čantoryje

Pásmo Čantoryje je časť Sliezskych Beskýd, ktorá sa oddeľuje od pásma Baraniej Góry pri vrchu Karolówka (920 m). Jeho hrebeňom prechádza rozvodie medzi Odrou a Vislou a štátna hranica medzi Českom a Poľskom. Najvyšší vrch je Velká Čantoryje (995 m).

Pásmo Baraniej Góry

Skrzyczne

Pásmo Baraniej Góry nazývané aj Vislanské pásmo predstavuje horský hrebeň Sliezskych Beskýd tiahnúci sa zo severu na juh. Od pásma Čantoryje od oddeľuje dolina rieky Visly. Najvyšší vrch je Skrzyczne (1 257 m).