Slovenské národné futbalové mužstvo
národné futbalové mužstvo reprezentujúce Slovensko From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Slovenské národné futbalové mužstvo je národné mužstvo, ktoré reprezentuje Slovensko na medzinárodných futbalových podujatiach, ako majstrovstvá sveta alebo majstrovstvá Európy, a v medzinárodných zápasoch a turnajoch. Mužstvo je pod záštitou Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorý je hlavným riadiacim orgánom futbalu na Slovensku. Domáci štadión mužstva je Národný futbalový štadión a hlavným trénerom je Talian Francesco Calzona. Slovenské národné futbalové mužstvo patrí medzi najmladšie futbalové mužstvá na svete spolu s českým národným futbalovým mužstvom, s ktorým do rozdelenia v roku 1993 tvorilo Česko-slovenské národné futbalové mužstvo.
Medzi najväčšie úspechy Slovenského národného mužstva patrí osemfinálová účasť na Majstrovstvách sveta v roku 2010. Slovensko sa kvalifikovalo na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 po víťazstve v kvalifikačnej skupine aj napriek dvom prehrám v zápasoch proti Slovinsku a postúpilo aj cez Taliansko, nad ktorým vyhralo 3 : 2. V ďalšom zápase však vypadlo po prehre s Holandskom 2 : 1. Bolo to prvýkrát, kedy tím hral na veľkej futbalovej súťaži. Reprezentácia bola tiež blízko k účasti na Majstrovstvách sveta vo futbale 2006, avšak prehrala so Španielskom v dvoch zápasoch (1 : 5 vonku a 1 : 1 doma). Reprezentácia dosiahla aj niekoľko pozoruhodných výsledkov, ako vyššie uvedené víťazstvo nad Talianskom na Majstrovstvách sveta 2010, ktoré bolo v tom čase držiteľom titulu alebo víťazstvo nad Ruskom v septembri 2010, ktoré dopomohlo k umiestneniu na 16. mieste v rebríčku FIFA. Aj napriek tomuto úspechu reprezentácia neskôr poklesla na hodnotení a s tým aj upadla jej forma. Reprezentácii sa neporadilo kvalifikovať na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012 a v kvalifikačnej skupine skončili sa 4. mieste. Podobne neúspešne dopadla aj kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2014 avšak potom nastal výrazný pokrok a mužstvo sa kvalifikovalo z druhého miesta na Majstrovstvá Európy vo futbale 2016. Prebehlo ho iba Španielsko, ktoré však tiež dokázali v domácom zápase Slováci zdolať (2:1). Na majstrovstvách Európy najskôr podľahli Walesu (1:2), následne zdolali Rusko (2:1) a uhrali cennú bezgólovú remízu so silným Anglickom, vďaka čomu postúpili do osemfinále. Tam síce podľahli hladko Nemecku (0:3) no zanechali dobrý dojem. Mužstvo predvádzalo sympatické výkony aj v nasledujúcej kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018, kam sa mu však napokon nepodarilo postúpiť. V skupine síce skončilo druhé za Anglickom, avšak malo spomedzi všetkých tímov z druhých miest najmenej bodov.
Tradičným rivalom Slovenska je Česko, s ktorým hrali dvakrát v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 1998 v rokoch 1996 a 1997. Slovenské národné futbalové mužstvo najprv vyhralo domáci zápas 2 : 1 v Bratislave ale druhý v Prahe prehralo 3 : 0. Ďalší zápas sa konal až v roku 2002, kedy Slovensko podľahlo Česku 1 : 4. Nasledujúce dva vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008, ktoré reprezentácia Slovenska prehrala 0 : 3 a 1 : 3. Ďalšie vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010, a skončili výhrou 2 : 1 a remízou 2 : 2. Zatiaľ posledné 2 vzájomné zápasy patrili medzi prípravné. Slovensko najskôr Česku podľahlo na jeho pôde v novembri 2012 0:3, ale doma ho v marci 2015 zdolalo 1 : 0. Slovensko sa s Českom najbližšie stretlo 2x na jeseň 2018 v rámci premiérového ročníka Ligy národov v ktorom prehralo oba zápasy doma 1 : 2 a vonku 1 : 0.
Remove ads
História
Prvý oficiálny zápas mužstva prvej slovenskej republiky sa konal v Bratislave proti Nemecku dňa 27. augusta 1939. Slovensko tento zápas vyhralo 2–0. Po Druhej svetovej vojne sa národné mužstvo spojilo do tímu Česko-Slovenska, a na viac ako 50 rokov nehralo Slovensko zápasy ako nezávislá krajina. Počas tohto času Slovensko prispelo viacerými kľúčovými hráčmi do česko-slovenského tímu, ktorý vyhral Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 (osem z jedenástich hráčov, ktorí vo finále porazili Západné Nemecko, boli Slováci).
Prvý oficiálny medzinárodný zápas Slovenska po rozdelení Česko-Slovenska sa konal dňa 2. februára 1994 v Dubaji, kde proti Spojeným arabským emirátom vyhrala Slovenská reprezentácia 1 : 0. Prvý domáci zápas sa konal v Bratislave dňa 20. apríla 1994, kedy Slovenská reprezentácia porazila Chorvátsko 4 : 1. Slovensko utrpelo od svojej nezávislosti najväčšiu prehru (6: 0) dňa 22. júna 1995 v Mendoze proti Argentíne. Naopak najväčšie víťazstvo (7 : 0) malo Slovensko dvakrát, v zápase proti Lichtenštajnsku v roku 2004 a v zápase proti San Marínu.
Slovensko hralo na veľkom šampionáte prvýkrát ako nezávislý tím v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996, ale skončilo na treťom mieste za Rumunskom a Francúzskom. V kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 1998 skončilo Slovensko na štvrtom mieste vo svojej šesťčlennej kvalifikačnej skupine. Prvé štyri zápasy boli pre Slovenské národné futbalové mužstvo víťazné, pričom jeden z týchto zápasov hrali proti susednému Česku. Tieto víťazstvá pomohli k dovtedy najvyššiemu 17. miestu v rebríčku FIFA. Mužstvo napokon nebolo úspešné, na konci kvalifikácie prehralo v Juhoslávií a aj v Česku.[2]
Slovenské národné futbalové mužstvo sa prvýkrát zúčastnilo Majstrovstiev sveta vo futbale 2010 vo svojej histórii potom, ako ukončili kvalifikáciu na 1. mieste vo svojej kvalifikačnej skupine 3, pred Slovinskom, Českom, Severným Írskom a Poľskom. Dňa 14. októbra 2009 rozhodlo víťazstvo 1 : 0 v kvalifikačnom zápase proti Poľsku v Chorzówe.[3] Dňa 24. júna 2010 skončilo Slovensko druhé v skupine F po výhre nad vtedajším držiteľom titulu, Talianskom. Po 80 minútach zápasu bol stav 2 : 0 pre Slovensko. V 81. minúte však skórovalo Taliansko a v dvojminútovom nastavenom čase opäť, čo však nestačilo a zápas skončil víťazstvom Slovenska 3 : 2. Výsledok viedol k eliminácii Talianska, ktoré skončilo posledné v skupine.[4] Výsledok tohto zápasu mal tiež za následok, že obaja finalisti z predchádzajúcich majstrovstiev boli eliminovaní z prvého kola, prvé Taliansko a druhé Francúzsko.[5][6] Potom hralo Slovensko vo vyraďovacej fáze proti Holandsku, s ktorým prehralo 1 : 2 a nepomohol ani premenený pokutový kop Slovenska, po ktorom bol odpískaný koniec zápasu.[7]
V kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012 bolo Slovensko v skupine s Ruskom, Írskom, Arménskom, Macedónskom a Andorrou. Dobrý výsledok v Južnej Afrike dodal mužstvu sebavedomie pre kvalifikáciu, ktorá začala v septembri dvomi víťazstvami 1 : 0 nad Macedónskom na Štadióne Pasienky a Ruskom vonku, a dávala tak Slovensku dobrý začiatok. Avšak v októbri sa forma tímu zošmykla a Arménsko ľahko vyhralo 3 : 1. Lepší výsledok ako domáca remíza 1 : 1 proti Írsku sa nekonal. V tom čase Rusko viedlo v tabuľke s 9 bodmi so Slovenskom, Arménskom a Írskom v dvojbodovej strate.
Vo februári 2011 prekvapila prehra 1 : 2 v priateľskom zápase proti Luxembursku. V šesťbodovom zápase proti Írsku malo Slovensko bezgólový stav, aj keď malo lepšie šance na skórovanie. Oba tímy sa držali o dva body za Ruskom a vedúcim Arménskom o tri. O štyri dni neskôr zahralo Slovensko svoj najhorší zápas po dlhých rokoch. Po vytvorení šancí na skórovanie v bezgólovom prvom polčase, dostala reprezentácia Slovenska štyri góly od efektívneho a skvelého arménskeho tímu, ktorý definitívne ukončil istý postup Slovenska. V posledných dvoch zápasoch prehralo Slovensko s Ruskom 1 : 0, aj napriek tomu, že hralo oveľa lepšie ako proti Arménsku a v zápase proti Macedónsku remizovalo 1 : 1. Skončilo tak na priemernom štvrtom mieste, len so siedmimi gólmi na konte. Bolo to prvýkrát od kvalifikácie na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996, kedy Slovensko skončilo v kvalifikácii s negatívnym gólovým rozdielom. Tréner Vladimír Weiss tak po štyroch rokoch ukončil svoju trénerskú pôsobnosť a nahradila ho trénerská dvojica Stanislav Griga a Michal Hipp. Obaja boli neskôr nahradení kvôli slabým výsledkom koncom júna bývalým futbalistom Česko-slovenského národného futbalového mužstva, Jánom Kozákom.
Remove ads
Štadión
Slovenské národné futbalové mužstvo v súčasnosti používa dva štadióny na reprezentačné zápasy: Tehelné pole v Bratislave a Štadión Antona Malatinského v Trnave. V minulosti boli niektoré domáce zápasy hrané na štadiónoch ako Štadión pod Dubňom v Žiline, Všešportový areál a Štadión Lokomotíva v Košiciach, Štadión pod Zoborom v Nitre, Mestský futbalový štadión v Dubnici nad Váhom alebo Štadión Tatran v Prešove. Najväčší futbalový štadión na Slovensku štadión Antona Malatinského v Trnave. V júli 2013 bol zbúraný štadión Tehelné pole v Bratislave a na jeho mieste sa postavil nový štadión, ktorého kapacita je 22 500 divákov. Slovenská reprezentácia tu odohrala svoj prvý zápas 13.októbra 2019, keď v prípravnom zápase s Paraguajom sa zrodila remíza 1:1. Prvý gól Slovenska na novom štadióne strelil Róbert Boženík.[8][9]
Remove ads
Dresy
Farby domácich dresov do roku 1993 boli modré, avšak v súčasnosti tím zmenil svoje domáce dresy na biele. Tím nosí buď súpravu bielych tričiek, trenírok a ponožiek alebo súpravu modrých tričiek, trenírok a ponožiek. V niektorých zápasoch sa používala aj kombinácia modrého trička a bielych trenírok. Oficiálnym sponzorom tričiek je firma Adidas, ktorá má zmluvu od roku 2016.
Súťažné štatistiky
Majstrovstvá sveta
Majstrovstvá Európy
Liga národov UEFA
Olympijské hry
Remove ads
Tímové štatistiky[chýba zdroj]
Nasledujúca tabuľka zobrazuje všetkých súperov Slovenského národného futbalového mužstva a ich zápasy k 19. novembra 2024.
Remove ads
Tímové štatistiky - neoficiálne zápasy [chýba zdroj]
Nasledujúca tabuľka zobrazuje neoficiálnych súperov Slovenského národného futbalového mužstva a v priateľských zápasoch k 12. januára 2017.
Remove ads
Zloženie družstva
Hráčska zostava
Reprezentačné zápasy a góly, a klubová príslušnosť sú aktualizované k 19.11.2024
Aktuálne povolaní hráči
Nasledujúcich 26 hráčov nominoval reprezentačný tréner Francesco Calzona do zostavy na dvojzápas Ligy národov proti Švédsku a proti Estónsku v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
Náhradníci
Nasledujúcich 24 náhradníkov nominoval reprezentačný tréner Francesco Calzona do zostavy na dvojzápas Ligy národov proti Švédsku a proti Estónsku v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
Realizačný tím
Aktualizované k 19. 11. 2024.
- Francesco Calzona (hlavný tréner)
- Simone Bonomi, Gianluca Segarelli (asistenti trénera)
- Marek Hamšík (asistent trénera a tímový manažér)
- Pavol Farkaš (tlmočník hlavného trénera)
- Ján Novota (tréner brankárov)
- Alessandro Bulfoni, David Brünn (kondiční tréner)
- Marco Brini (videoanalytik)
- Giovanni Paolo De Matteis (technický manažér tímu)
- Jakub Kojnok (technický vedúci mužstva)
- Zsolt Fegyveres, Jozef Almási (lekári)
- Marián Drinka, Peter Hečko, Martin Nozdrovický (fyzioterapeuti)
- Mário Prelovský, Marko Kopas (maséri)
- Marek Beseda, Marek Košáň (kustódi)
- Monika Jurigová (mediálna manažérka)
Remove ads
Hráčske štatistiky
Hráči označení tučným písmom sú stále aktívni.
- Aktualizované k 19. 11. 2024.
Hráči s najväčším počtom odohraných zápasov
Hráči s najväčším počtom gólov na konte
Remove ads
Tréneri
Aktualizované k 19. 11. 2024.
1939 - 1944
od roku 1993 po súčasnosť
Remove ads
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads