Soľný potok (prítok Sekčova)

From Wikipedia, the free encyclopedia

Soľný potok (prítok Sekčova)map
Remove ads

Soľný potok[1] je potok v Slanských vrchoch a Košickej kotline[2] v regióne Šariš v Prešovskom kraji i okrese. Je ľavostranným prítokom Sekčova v povodí Torysy a má dĺžku 9,5 km.[3]

Rýchle fakty Štát, Kraj ...
Remove ads

Prameň

Pramení na juhozápadnom svahu vrchu Nad Remetovou (980 m n. m.), v geomorfologickom celku Slanské vrchy a jeho podcelku Šimonka. Lesný extravilán patrí do katastra obce Ruská Nová Ves v okrese Prešov v Prešovskom kraji.[4]

Opis toku

Od prameňa tečie západným smerom cez lesný extravilán obce Ruská Nová Ves, stáča sa na severozápad, pravým brehom obmýva les Hradná hora, ľavým brehom obmýva les Červená skala, pravým brehom obmýva les Miloska. Už v Toryskej pahorkatine, podcelku Košickej kotliny priberá pravostranný bezmenný prítok, v 437 m n. m. opäť pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z lesa Košiar a preteká cez intravilán obce Ruská Nová Ves. Následne ľavým brehom obmýva pasienok aj lúku Cícerkový hon, pričom meandruje. V 317 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi Ruskou Novou Vsou a mestom Prešov, resp. jeho mestskou časťou Solivar. Priberá pravostranný bezmenný prítok, vteká do intravilánu mestskej časti Solivar a pokračuje v juhozápadozápadnom smere. V 264 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z obce Teriakovce, v 250 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, v 234 m n. m. v intraviláne mesta Prešov v západnom okraji mestskej časti Solivar ústi do vodného toku Sekčov ako jeho ľavostranný prítok. Vodný tok Sekčov ďalej ústi do Torysy.[5] Pramení a preteká na území obce Ruská Nová Ves, ďalej preteká a ústi na území mesta Prešov mestskej časti Solivar v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]

Remove ads

Pôvod názvu

Názov vodného toku má pôvod v charakteristickej vlastnosti vody pretekajúcej v potoku vyjadrenej slanou chuťou, soľnou chuťou. Zo slova soľný po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Soľný potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Nemožno celkom vylúčiť ani alternatívu pôvodu názvu a to pomenovanie podľa lokalizácie potoka z názvu dediny Soľ, pri ktorej v 11. storočí vznikla osada  predchodca neskoršej dediny Solivar a Soľná Baňa.[8] Je potrebný ďalší výskum. Hydronymum Soľný potok bolo štandardizované v roku 1976.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Soľný potok nie je jedinečným názvom (marec 2024). Potok rovnakého názvu je aj v okrese Námestovo v obciach Oravská Polhora a Rabča ústiaci do vodného toku Polhoranka.

Referencie

Iné projekty

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads