Svinica (vrch)

Svinica^[1] (2 301,0 m n. m.^[2][3]; poľ. Świnica) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 25 km severozápadne od Popradu.^[4]

Svinica
vrch
Svinica
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy	Poprad, Powiat tatrzański
Obce	Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina, Zakopané
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Váh
Nadmorská výška	2 301,0 m n. m.
Súradnice	49°13′09″S 20°00′33″V
Geologické zloženie	žula
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po červenej značke hrebeňom z Kasprovho vrchu
Prvovýstup	Maciej Sieczka
- dátum	1867
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Svinica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Názov

Je podľa goralského podania odvodený od jeho podoby so svinskou hlavou.^[5]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Tatier, na západnom okraji podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry.^[6] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadne sa zvažujúca časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry^[1], severné a východné svahy patria do Powiatu tatrzańského a katastra mesta Zakopané na severe a gminy Bukowina Tatrzańska na severovýchode. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú severovýchodne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a juhozápadne Podbanské, na poľskom území je severozápadne mesto Zakopané.^[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a juhozápadná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.^[4]

Opis

Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier leží medzi vrchmi Beskyd (2 012 m n. m.) a Valentková (2 156 m n. m.). Má dva vrcholy  – severozápadný (2 291,0 m n. m.) a juhovýchodný (2 301,0 m n. m.) a rozsiahle suťové polia.^[5] K východu - smerom do Poľska - vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty, Wielka Buczynowa Turnia a ďalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách - známa Orlia prť.^[2]

Západne je na slovenskom území Tichá dolina, ktorou vodu z priľahlých svahov odvádza Tichý potok do Váhu. Severné svahy klesajú do Gąsienicovej doliny a východné do Doliny Pięciu Stawów Polskich, z ktorých voda odteká do Dunajca.^[2] Západne sa nachádza Kasprov vrch (1 985 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.) a Magura (1 902 m n. m.), južne Veľká kopa (2 052 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Valentková (2 156 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a Kôprovský štít (2 367 m n. m.), východne Hrubý štít (2 172 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.), Kozí vrch (2 291 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.) a Wielka Koszysta (2 193 m n. m.) a severne Žólta Turnia (2 087 m n. m.), Kościelec (2 155 m n. m.) a Kopa Magury (1 704 m n. m.).^[2][5] Na vrchol vedie hrebeňom značený turistický chodník.^[4]

Výhľady

Turisticky voľne prístupný skalnatý vrchol^[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Oravských Beskýd.^[8]

Prístup

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku^[4], napriek tomu patrí medzi veľmi navštevované vrcholy. Umožňuje to značený turistický chodník vedúci hrebeňom.

• po červeno značenej hrebeňovke:
  • od západu z Temniaka cez Kasprov vrch (1 985 m n. m.) a Ľaliové sedlo
  • od východu zo sedla Krzyzne cez Kozí vrch (2 291 m n. m.)
• po modrej značke cez sedlo Zawrat:
  • od východu od plesa Wielki Staw Polski
  • od severozápadu z rázcestia pri chate PTTK Murowaniec
• po žltej značke z Podbanského cez Tichú dolinu a Suché sedlo^[4]

Výstupy

Výstup na Svinicu nie je ľahký. V ranných turistických dobách pokusy o jeho zdolanie končievali na nižšom vrchole. Neúnavne sa pokúšal o výstup na vyšší vrchol ľvovský kňaz a prírodovedec Eugen Janota. Na najvyšší vrchol vystúpil 22. júla 1867. Spoločnosť mu robili Bronisław Gustawiecz, Stanisław Librowski, horský vodca Maciej Sieczka a neznámy nosič. Reálne však ako prvý na vrchol vystúpil horský vodca Maciej Sieczka. Stalo sa tak počas oddychu jeho klientov. Po výstupe Maciej Sieczka sa vrátil k spoločníkom a vyviedol ich na vrchol Svinice. Zo Svinice je veľmi dobrý výhľad na okolité štíty. Tovarišstvo tatranské vybudovalo v roku 1885 na vrchol turistický chodník, ktorý vedie cez Svinické sedlo. Kritické úseky boli zabezpečené umelými pomôckami. V roku 1889 bol na Svinicu postavený chodník z opačnej strany, zo sedla Zawrat (2 158,6 m n. m.). Pod sedlom stála v rokoch 1890 – 1924 turistická útulňa.^[9]