Uhrovec (obec)
obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Uhrovec je obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.
Remove ads
Polohopis
Obec sa nachádza v severnej časti západného Slovenska, v Trenčianskom samosprávnom kraji. Leží v údolí Radiše na rozhraní Nitrianskej pahorkatiny a Strážovských vrchov pod Jankovým vŕškom. Z okresného mesta je vzdialený asi 4 km severovýchodným smerom.
Dejiny
Prvá zmienka o obci je z roku 1258. Do tohto obdobia sa zároveň datuje výstavba Uhroveckého hradu. Po stáročia remeselné mestečko s trhovými právami patriace panstvu Zayovcov, ktoré malo sídlo spočiatku na hrade Uhrovec, neskôr v kaštieli priamo v obci. V roku 1815 sa v dome pod týmto kaštieľom narodil Ľudovít Štúr. Jeho erb má 5 ruží.
Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i niekoľko rybníkov.
Od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody, k najdôležitejším patrila skláreň, ktorá existovala v rokoch 1874 až 1914 a továreň na výrobu rôznych drobných výrobkov z dreva, ktorá sa neskôr preorientovala na výrobu vychádzkových palíc. V roku 1875 vznikla rezbárska škola, ktorá bola na úrovni umeleckej priemyslovky. Počas tohto obdobia najväčší rozkvet obce, počet obyvateľov sa blížil k 2 000, čo je najviac v histórii. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa skláreň presťahovala do Lednických Rovní a v Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. V roku 1921 sa narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr aj ďalší významný rodák z obce - Alexander Dubček.
Počas druhej svetovej vojny a SNP účasť občanov v ilegálnej činnosti a partizánskom hnutí - pôsobila tu partizánska brigáda Jána Žižku pod vedením plk. Teodora Polu, ktorá mala v chotári na kopci Jankov vŕšok vybudované bunkre. Nemci obec dňa 5. novembra 1944 čiastočne vypálili a 13. decembra 1944 v bunkri zaživa upálili siedmich zranených partizánov. Sovietska a rumunská armáda Uhrovec oslobodila 4. apríla 1945. Po vojne bol v rokoch 1946-1951 na Jankovom vŕšku vybudovaný pamätník - mohyla s pylónom a mauzóleom.
Za socializmu rozsiahla výstavba rodinných a bytových domov a prestavba centra. Už v roku 1951 bola vyasfaltovaná hlavná cesta, verejné osvetlenie pribudlo o dva roky neskôr. V roku 1959 sa postavila prvá štvorbytovka, o rok neskôr škola, v roku 1961 dvanásťbytová jednotka, po zbúraní severnej zástavby námestia v roku 1963 sa vybudoval obchodný dom a reštaurácia Jednoty ĽSD. V roku 1964 bola ukončená výstavba Domu služieb, o rok 18 bytová jednotka a o ďalšie dva roky 20 bytová. V roku 1965 bola otvorená expozícia v rekonštruovanom rodnom dome Ľudovíta Štúra. V roku 1967 sa začala výstavba novej 20 bytovej jednotky a ihriska. Stavba vodovodu bola ukončená v roku 1969, ale rozsiahla výstavba pokračovala aj v sedemdesiatych rokoch. V roku 1973 bolo odovzdaných do užívania 32 bytov v panelovej bytovke, prebiehala výstavba požiarnej zbrojnice, zdravotného strediska, kolkárne. Paličkáreň dostala v roku 1974 novú budovu a drevospracujúci závod Mier zase novú halu (1975). V roku 1977 bol zavedený plyn. Prestavba obce bola taká rozsiahla, že v 80. rokoch boli tri štvrtiny domov obce postavené po roku 1945. Pred pádom socializmu bol po značnom odďaľovaní otvorený kultúrny dom (r. 1986). Napriek značným investíciam v obci sa počas tohto obdobia nepodarilo kompletne rekonštruovať kaštieľ, hoci projekt bol vypracovaný ešte v roku 1967.[4]
Po roku 1989 sa najskôr prejavila určitá stagnácia, ale v poslednom čase obec zažíva nebývalý stavebný ruch - po rekonštrukcii je základná škola, námestie s chodníkmi, cestou, osvetlením a autobusovými zastávkami. Postavili sa aj dve nové bytovky, ale kaštieľ je stále schátraný.
Od roku 1968 sú časťou obce i dovtedy samostatné Látkovce.[5]
Remove ads
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Zayovský kaštieľ, trojpodlažná renesančná trojkrídlová stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1613. Stojí na mieste stredovekej opevnenej kúrie. Barokovou úpravou prešiel v roku 1767, no zachoval si svoj renesančný charakter. V roku 1906 prešiel poslednou romantickou úpravou. Pamiatková obnova objektu sa uskutočnila v roku 1977. V súčasnosti je pamiatka nevyužívaná a chátra. Hlavné krídlo kaštieľa je vo dvore členené arkádami. Z renesančnej etapy sa dochovali viaceré portály s kamennými osteniami. V interiéri sú dochované renesančné a barokové klenby. Zo slávnej zayovskej knižnice sa dochovali barokové vstavané skrine, časť jej inventára je spravovaný Maticou slovenskou. Súčasťou interiéru bola aj evanjelická emporová kaplnka z roku 1746, ktorá slúžila miestnym veriacim do vybudovania kostola v roku 1940. Fasády stavby sú členené oknami s kamennými osteniami, pod omietkou sa dochovali fragmenty renesančného kvádrovania.[6]
- Rímskokatolícky kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1817. Interiér kostola je zaklenutý českou plackou. Klasicistický oltár, pilastrová architektúra, aj kazateľnica pochádzajú z doby výstavby kostola. Krstiteľnica pochádza zo začiatku 19. storočia. Pod kostolaom je umiestnená krypta, pri jej vstupe sa nachádza renesančný epitaf.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Presbytérium má nárožné zaoblenia. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená dekoratívnymi lizénovými rámami a po novodobej úprave ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1940. Autorom projektu kostola je architekt Milan Michal Harminc. Evanjelickí veriaci sa pred postavením kostola stretávali v zayovskej kaplnke v kaštieli. V interiéri sa nachádza oltár s neskorobarokovým obrazom Posledná večera z konca 18. storočia.[8] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená trojdielnymi rezonančnými otvormi a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
- Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, dom číslo 145, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia. Úpravami prešiel v rokoch 1921-1924 a 1943, keď slúžil okrem iného ako stolárska dielňa.[9] V súčasnosti sa tu nachádza múzeum patriace Trenčianskemu múzeu v Trenčíne. Objekt má hladké bielené fasády a šindľovú strechu. Na dome sú umiestnené pamätné tabule dejateľov, z toho staršia pripomínajúca Štúra je z roku 1936.[10]
Kaštieľ Zayovcov
Kostol Zoslania Ducha svätého
Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka
Remove ads
Osobnosti obce
Rodáci
- Ľudovít Štúr (* 1815 - † 1856), národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.
- Ladislav Szántó (* 1894 - † 1974), filozof
- Alexander Dubček (* 1921 - † 1991), politik, predstaviteľ Pražskej jari.
- Igor Kišš (* 1932 - † 2018), evanjelický teológ
Partnerské mestá
Ocenenia
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[11] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[12][13]
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads