From Wikipedia, the free encyclopedia
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku[1][2] (ECAV) je kresťanská protestantská cirkev a druhá najväčšia cirkev na Slovensku. Hlási sa k učeniu nemeckého reformátora Martina Luthera (luteránstvu). V roku 2001 sa k nej hlásilo podľa Štatistického úradu SR 6,93 % slovenskej populácie, t. j. 372 858 osôb, v roku 2011 5,9% celkovej populácie, t.j. 316 250 osôb[3] a podľa sčítania z roku 2021 5,27% (286 907 osôb).[4] K roku 2004 mala cirkev 326 zborov, 357 duchovných a 651 kostolov a modlitební.
Reformácia na Slovensko prvýkrát prenikla v súvislosti s učením Jana Husa a výbojmi Jána Jiskru.[5] Po jeho potlačení sa v prvej polovici 16. storočia nemalý počet katolíckych farností začal prikláňať k Lutherovmu učeniu a jeho návratu k Biblii. Zbory vznikali už pár rokov po zverejnení Lutherových výpovedí proti odpustkom v roku 1517. Pomáhal tomu aj fakt, že myšlienky reformácie z Nemecka priniesli študenti teológie, ktorí sa vracali na Slovensko. V 2. polovici 16. storočia boli 2/3 obyvateľstva evanjelické.
Na synode v Žiline v roku 1610 sa položili základy samosprávnej organizácie cirkvi. Vznikli prvé 3 superintendencie (biskupstvá) a boli zvolení prví traja superintendenti (biskupi) – Eliáš Láni, Samuel Melik a Izák Abrahamides pre západné a stredné Slovensko. Na východnom Slovensku vznikli dve superintendencie v roku 1614 na synode v Spišskom Podhradí. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.
Cirkev jestvovala s obmedzeniami od roku 1681 (šopronský snem). Oficiálne bola cirkev opäť povolená Tolerančným patentom z roku 1781, ktorý vydal pre Uhorsko cisár Jozef II. Po ňom boli postavené s mnohými stavebnými obmedzeniami dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku. Úplná rovnosť cirkví pred zákonom nastala až v roku 1848. Liberalizáciu vo vzťahu štátu k evanjelickej cirkvi znamenal i Cisársky patent z roku 1859, ktorý však vyvolal v cirkvi spory známe ako patentálne boje. Vznikom ČSR v roku 1918 sa konštituovala z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku samostatná ECAV na Slovensku. Prvá Ústava samostatnej evanjelickej cirkvi bola prijatá v roku 1921.
V období prvej republiky mala cirkev najužšie kontakty s Českobratrskou církví evangelickou.
ECAV je zakladajúcim členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC) a Svetovej rady cirkví (SRC), sídlom ktorých je Ženeva, Švajčiarsko. Na Slovensku je ECAV zakladajúcim členom Ekumenickej rady cirkví. ECAV je v súčasnosti partnerom vlády pri predkladaní najmä cirkevných zákonov. V roku 2010 sa po prvýkrát uskutočnila evanjelická bohoslužba v kaplnke na Úrade vlády Slovenskej republiky[6]. Činnosť cirkvi sa riadi Ústavou, prijatou v roku 1993 a doplnenou v roku 2007.
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, Štatistický úrad Slovenskej republiky
obec | počet | v % |
---|---|---|
Banská Bystrica | 7251 | 9,54 |
Martin | 6574 | 12,52 |
Liptovský Mikuláš | 5793 | 18,98 |
Bratislava-Petržalka | 4279 | 3,75 |
Myjava | 4183 | 38,08 |
Zvolen | 4181 | 10,29 |
Prešov | 3608 | 4,25 |
Bratislava-Ružinov | 3570 | 4,41 |
Poprad | 2954 | 5,93 |
Stará Turá | 2808 | 32,19 |
Trenčín | 2672 | 4,88 |
Lučenec | 2647 | 10,22 |
Senica | 2488 | 12,52 |
Dolný Kubín | 2357 | 13,03 |
Bratislava-Staré Mesto | 2341 | 5,08 |
Žilina | 2339 | 2,83 |
Liptovský Hrádok | 2218 | 31 |
Bardejov | 2129 | 6,9 |
Nové Mesto nad Váhom | 2103 | 10,71 |
Nitra | 2006 | 2,56 |
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, Štatistický úrad Slovenskej republiky
obec | počet | v % |
---|---|---|
Petrovce (okr. Vranov nad Topľou) | 392 | 87,11 |
Buclovany | 172 | 83,09 |
Lukavica (okr. Bardejov) | 293 | 78,34 |
Markuška | 114 | 76 |
Chvojnica (okr. Myjava) | 258 | 74,57 |
Príbelce | 416 | 74,55 |
Lentvora | 61 | 74,39 |
Strelníky | 562 | 72,99 |
Jasenová | 305 | 71,76 |
Čierne nad Topľou | 506 | 70,38 |
Šútovo | 358 | 70,33 |
Vyšná Slaná | 312 | 70,11 |
Pokryváč | 121 | 68,36 |
Nolčovo | 174 | 68,24 |
Krpeľany | 739 | 67,99 |
Kšinná | 330 | 67,9 |
Liptovská Kokava | 632 | 67,67 |
Ratkovo | 131 | 67,53 |
Vrbovce | 978 | 67,45 |
Zlaté | 512 | 67,02 |
ECAV sa hlási k luteranizmu. Za prameň viery považuje Bibliu zloženú zo Starej a Novej Zmluvy a za jej správne vysvetlenie Augsburské vyznanie. Vierouku tvoria Symbolické knihy luteránskych cirkví (Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske a Augsburské vyznanie, Apológia, Šmalkaldské články, Malý Lutherov katechizmus a Veľký Lutherov katechizmus). Do duchovnej služby ordinuje aj ženy. Duchovní nosia pri Službách Božích čierny talár a bielu kamžu.
Evanjelická cirkev, na rozdiel od niektorých ostatných cirkví, nepoužíva na oslovenie duchovných slovo „otec“, pretože podľa Ježišových slov v evanjeliách patrí toto oslovenie len nebeskému Otcovi. Preto pred oslovenie biskup, senior, farár, patrí slovo „brat“.
Základné časti služieb božích možno podľa poradia zoradiť nasledovne[7]:
Základnou organizačnou zložkou je cirkevný zbor. Zbory sa združujú do seniorátov a senioráty do dištriktov. ECAV je rozdelená do dvoch dištriktov: Východný a Západný dištrikt a do 14 seniorátov, z toho je 8 seniorátov v západnom a šesť vo východnom dištrikte[8]:
Výkonné orgány cirkvi na všetkých úrovniach sú zložené z konventu, najvyššieho orgánu cirkevno organizačnej jednotky (Dištriktu, Seniorátu, Zboru), presbyterstva a predsedníctva. Laický stav v orgánoch cirkvi zastupujú na jej jednotlivých úrovniach dozorcovia a tiež polovica volených presbyterov musí byť z laického stavu.
Zákonodárny a najvyšší správny orgán slovenských evanjelikov predstavuje synoda.
Synodu tvoria:
V zmyle Ústavy evanjelickej cirkvi je volebné obdobie predstaviteľov na všetkých úrovniach 6 rokov. Kňazov za farára si volí zbor každých 10 rokov.[9]
Najvyšším predstaviteľom cirkvi je generálne predsedníctvo, ktorého členmi sú:
Generálni biskupi od roku 1919:
|
Generálni dozorcovia od roku 1919
|
Sídlo ústredných orgánov ECAV je hlavne mesto Slovenskej republiky Bratislava.
Adresa Generálneho biskupského úradu je:
Palisády 46
Bratislava
Zbor biskupov je zodpovedným orgánom Evanjelickej cirkvi v duchovných veciach, ktorý tvoria generálny biskup a dištriktuálni biskupi.
Evanjelická diakonia na Slovensku sa na úrovni cirkevných zborov formovala už koncom 19. storočia. V Bratislave, na Palisádach, začiatkom dvadsiateho storočia vzniklo najväčšie inštitucionálne stredisko známe pod názvom Evanjelická nemocnica (nemocnica, sirotinec, starobinec, domov diakonís a diakonov). Po nástupe komunizmu, v roku 1951 bolo toto stredisko štátom rozpustené a všetci jeho obyvatelia vyhnaní na ulicu, budova a majetok bola cirkvi odobratá bez náhrady. V nemocničnej časti mohli ostať pracovať ako zdravotné sestry len tie diakonisy, ktoré sa vzdali rúcha t.j. vzdali sa svojej viery. Staré a choré diakonisy boli bez finančného zabezpečenia umiestnené v polorozpadnutom starobinci na Jozefskej ulici v Bratislave, kde postupne na choroby, zimu a podvýživu umierali. Tu ako posledný duchovný správca Diakoniského ústavu, nemocnice, starobinca a sirotinca od roku 1947 býval ThB. Ondrej Bartko – ev. a. v. farár s manželkou Annou r. Jurčovou a deťmi (Ing. Ivan Bartko, Mgr. Fedor Bartko, Mgr. Ondrej Bartko), ktorý v bratislavskom cirkevnom zbore a bratislavskom senioráte ECAV pôsobil až do začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Aj on sa s rodinou ocitol bez strechy nad hlavou. Prichýlil ho na necelý rok Otakar Jamnický, ktorému však dom na Štefánikovej ulici v Bratislave čoskoro v rámci tzv. Akcie B (byty) komunisti vzali. On sám s rodinou bol z Bratislavy vyhostený. Tak ako Diakoniský ústav v Bratislave (Evanjelickú nemocnicu), komunistický režim zlikvidoval aj iné charitatívne domovy Evanjelickej diakonie na Slovensku (napr.: domov Betánia v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej a na iných miestach).
Nová história evanjelickej diakonie sa začína písať až v roku 1991. Účelové zariadenie evanjelickej cirkvi disponuje prostredníctvom 19 stredísk vo všetkých regiónoch Slovenska sociálnu, pastoračnú a zdravotnú pomoc ľuďom, ktorí sa vplyvom svojho zdravotného stavu, choroby, alebo samoty dostali do ťažkej životnej situácie. Diakonia disponuje 10 zariadeniami pre seniorov, detskými jasľami, detským domovom, útulkom pre mladých a internátnou školou pre zdravotne postihnuté deti.
Od začiatku protestantstva sa na vzdelanie kládol veľký dôraz. Prvé evanjelické školy začali vznikať už od Tolerančného patentu. Inštitúciou najvyššieho vzdelávania je Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského. Cirkev ďalej disponuje 6 materskými školami (Bratislava, Spišská Nová Ves, Rožňnava, Svätý Jur, Košice, Martin), 5 základnými a 9 strednými školami.[20] Evanjelické základné školy:
Stredné vzdelávanie zaisťujú tieto gymnáziá a odborné školy:
Historicky významné školy
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.