Enea Grazioso Lanfranconi

Enea Grazioso Lanfranconi^[1][2] (iné podoby mena: Grazioso Enea Lanfranconi^[3][4], Enea Gracioso Lanfranconi^[5][6], Enea Lanfranconi^[7][8][9]; tvary bez -n-: Grazioso Enea Lafranconi^[10][11], Enea Lafranconi^[12]; * 20. máj 1850, Pellio Intelvi, Lombardsko-benátske kráľovstvo – † 9. marec 1895, Bratislava, Rakúsko-Uhorsko) bol taliansky inžinier a vynálezca.

Enea Grazioso Lanfranconi
Narodenie	20. máj 1850 Pellio Intelvi, Lombardsko-benátske kráľovstvo (dnes Taliansko)
Úmrtie	9. marec 1895 (44 rokov) Bratislava, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Profesia	inžinier, vynálezca
Rodičia	Antonio Lanfranconi
Odkazy
Commons	Enea Grazioso Lanfranconi
Biografický portál

Študoval v Poľsku a v Miláne. V roku 1870 sa jeho otec Antonio Lanfranconi (=Antonio Lafranconi^[13]) usadil v Bratislave. Po otcovej smrti skonštruoval lanovku v kameňolome. Známy bol aj ako archeológ, snažil sa nájsť hrob Arpáda. Napísal niekoľko vedeckých prác o regulácii Dunaja a povodiach.

V rukopise ostal 300 stranový taliansko-francúzsko-španielsko-rumunsko-anglicko-nemecko-maďarsko-srbsko-slovenský slovník.

Život ukončil samovraždou^[9], pochovaný je na Ondrejskom cintoríne.

V Bratislave je po ňom pomenovaný Študentský domov Lafranconi, most Lanfranconi a bývalá Lanfranconiho vila, pričom (ako vidno) prvý názov má zaužívanú podobu Lafranconi… namiesto Lanfranconi…^[14].Ďalšiu jeho budovu v Bratislave, Lafranconiho palác, dal prísne vzaté postaviť už jeho otec tesne pred svojou smrťou.^[13]