Miroslav Válek

Miroslav Válek (* 17. júl 1927, Trnava – † 27. január 1991, Bratislava) bol slovenský básnik, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, normalizačný minister kultúry (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej slovenskej poézie a autor literatúry pre deti a mládež.

Miroslav Válek
slovenský básnik, publicista, prekladateľ a komunistický politik
Medaila Válka od Jána Kulicha
Osobné informácie
Narodenie	17. júl 1927
	Trnava, Česko-Slovensko
Úmrtie	27. január 1991 (63 rokov)
	Bratislava, Česko-Slovensko
Dielo
Debut	Dotyky (1959)
Podpis
Odkazy
	Miroslav Válek (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Politický portál  Biografický portál

Životopis

Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu, odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov (tuberkulóza).

V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.^[1] Prešiel redakciami viacerých časopisov (Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1957 bol v časopise Mladá tvorba, kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. Zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS), ktorý Romboid vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS.^[2]

V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR od 1. januára 1969 sa stal ministrom kultúry SSR a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva ÚV KSS.^[2] Ako politik sa hlásil k praxi tzv. normalizácie. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR).

Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca novembra 1989) pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe^[2] a poslanec SNR.

Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja.^[3][4]

V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 100. mieste.^[5]

Tvorba

Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová práca). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom Dotyky a výber z nich vyšiel knižne až v roku 1971 ako rozšírené vydanie Dotykov pod názvom Zápalky. Podľa J. Zambora v nich „básnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“.^[6]:53 Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov.

V roku 1951 však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).^[7] Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu Dotyky (1959). Prvá časť (Nite) sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti Rovina už využíva len voľný verš.^[6]:56

Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako Štyri knihy nepokoja. V Príťažlivosti sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky Nepokoj dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka Milovanie v husej koži vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.^[6]:62

Piata básnická skladba Slovo z roku 1976 sa však vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal Valér Mikula v roku 2005.^[8] Eduard Chmelár má k tomuto rozboru prof. Mikulu ostré výhrady: Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka.^[9]

Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine a fínčine.

Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe SPŠ dopravnej v Trnave

Ocenenia

• 1966 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
• 1972 – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu
• 1974 – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou
• 1975 – zaslúžilý umelec
• 1977 – národný umelec
• 1977 – nositeľ Radu práce
• 2019 – čestné občianstvo mesta Trnava

Kritika

Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala KGB hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo Umenie a revolúcia, Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané Andropovovi a styčnej kancelárii KGB v Prahe.^[10]

Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna hotela Carlton zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ (Sviečková manifestácia) 25. marca 1988.^[11] Na zasadnutí ÚV KSS tri týždne po manifestácii, zásah bezpečnostných zložiek obhajoval, označil ho za adekvátny, dokonca ako príliš ohľaduplný. Samotnú manifestáciu označil Válek ako súčasť ideovodiverzného plánu voči Československu.^[12] Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky,^[13] zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom cirkevného gymnázia. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSČ) v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa M. Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.^[13] Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika KSČ „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe (podľa Viliama Plevzu boli Válek a bývalý predseda vlády Peter Colotka jedinými skutočnými priateľmi vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka na Slovensku^[4]). Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca novembra 1989 pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.)

Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich (Sviečková manifestácia) a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra Štefan Lazar. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris usporiadalo jubilejné zasadanie v Dome ROH (teraz Istropolis), na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.^[14] Podľa kňaza Ladislava Stromčeka na tomto zasadaní boli Válek, Máčovský a ďalší, pričom „predstavitelia režimu tam prvýkrát a výslovne potvrdili, že naozaj boli v Carltone a riadili zásah proti manifestácii.“^[15]

„Akokoľvek je jeho politický odkaz vnímaný rozporuplne, jeho literárne dielo je oceňované bez toho, aby jeho hodnota vyvolávala väčšie kontroverzie.“^[16]

Galéria

• 
  Miroslav Válek s Vladimírom Mináčom v Matici slovenskej
• 
  Predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč (stojaci) počas prejavu; vpravo minister kultúry Miroslav Válek, správca MS Dr. Štefan Krivuš, vpravo Ľubomír Čunderlík
• 
  Slávnosť otvorenia tretej budovy Matice slovenskej na Hostihore dňa 31. 8. 1975, Mináč blahoželá Miroslavovi Válkovi k udeleniu pamätnej medaily
• 
  Miroslav Válek počas otvorenie tretej budovy Matice slovenskej
• 
  V rozhovore zľava Vladimír Mináč, minister kultúry Miroslav Válek, správca Matice slovenskej Dr. Štefan Krivuš
• 
  Účastníci slávnostného zasadnutia Výboru Matice slovenskej pri 125. výročí založenia Matice slovenskej pred začiatkom zasadnutia v pracovni správcu MS v 3. budove MS na Hostihore v Martine 14. 8. 1988. Na obr. zľava Miroslav Válek

Dielo

Básnické zbierky

• 1959 – Dotyky
• 1961 – Príťažlivosť
• 1963 – Nepokoj
• 1965 – Milovanie v husej koži
• 1973 – Súvislosti
• 1975 – Štyri knihy nepokoja (reedícia)
• 1976 – Slovo
• 1977 – Z vody
• 1977 – Zakázaná láska
• 1983 – Básne (súborné vydanie)

Zhudobnené básne

• Miroslav Žbirka – Jesenná láska
• Marián Varga – Smutná ranná električka
• Pavol Hammel – Po písmenku
• Andy Ďurica a STEREO – Po písmenku
• Mloci –Záhradka (báseň Kaplnka)
• Richard Müller – Dáma so závojom (súčasť básne Z vody)

Diela pre deti a mládež

• 1959 – Kúzla pod stolom
• 1960 – Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí
• 1961 – Kde žijú vtáčky
• 1964 – Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov
• 1970 – Do Tramtárie
• 1975 – Panpulóni (výber)
• 2006 – Lastovička vo fraku

Eseje

• 1979 – O literatúre a kultúre
• 1999 – Inšpirácie

Preklady

• 1961 – Julian Tuwim: Zázraky a divy
• 1962 – Vítězslav Nezval: Nový Figaro
• 1964 a 1980 – A. Voznesenský: Trojuholníková hruška
• 1967 – G. Ajgi: Žena sprava
• 1969 a 1977 Paul Verlaine: 2 výbery z poézie P. Verlaina
• 1968 – Rainer Maria Rilke: Piesne o láske (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom)
• 1968 – G. Corso: Zmŕtvychvstanie smrti (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským)
• 1977 – Paul Verlaine: Vôňa tvojho tela
• J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor Vladimír Reisel)

Preklady pre deti

• 1957 – Raj domova (český básnik J. Čarka)
• 1961 – Zázraky a divy (poľský básnik Julian Tuwim)
• 1964 – Prvé písmená (sovietsky prozaik S. Baruzdin)

Výber z prekladateľskej tvorby

• 1977 – Preklady

Súborné dielo a výbery z poézie

• 1967 – Tri knihy nepokoja
• 1971 – Štyri knihy nepokoja
• 1973 – Súvislosti
• 1977 – Zakázaná láska
• 2005 – Básnické dielo
• 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne)

Filmy

• 1969 – Profily: Miroslav Válek
• 1997 – ...a slovo Básňou sa stalo
• 2018 – Válek
• 2019 – Osamelí bežci: Ideme ďalej!