Albínov
mestská časť Sečoviec From Wikipedia, the free encyclopedia
Albínov[pozn 2] (staršie Albinov,[pozn 3] Albín, Albin; nárečovo Oľbinov; maď. Albény, Albin) je mestská časť Sečoviec, mesta okresu Trebišov, pôvodne samostatná obec.
| Albínov | |
| mestská časť mesta Sečovce | |
 Ulica v Albínove vedúca intravilánom v severojužnom smere (pohľad na sever). | |
| Pôvod názvu: Albun (1245, 1329), Olbon (1322), Albon (1351), Albyn (1526), Alben (1601), Albin | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 135 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′52″S 21°40′02″V |
| Najvyšší bod | Albínovská hora |
| - výška | 177 m n. m. |
| - súradnice | 48°42′57″S 21°38′49″V |
| Najnižší bod | Kamenčatá[pozn 1] |
| - výška | 117 m n. m. |
| - súradnice | 48°43′29″S 21°40′51″V |
| Obyvateľstvo | 164 (1. 7. 2009) |
| Prvá pís. zmienka | 1245 |
| PSČ | 078 01 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa miestneho úradu |
Nám. sv. Cyrila a Metoda 43/27, 078 01 Sečovce, Slovenská republika |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti | |
| Wikimedia Commons: Sečovce | |
| Webová stránka: secovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Albinovčan, Albinovčanka | |
Intravilán Albínova sa nachádza cca 1,5 km severne od intravilánu mesta Sečovce, na prechode Podslanskej pahorkatiny, podcelku Východoslovenskej pahorkatiny, a Trebišovskej tabule, podcelku Východoslovenskej nížiny.[3] Na západnom okraji katastrálneho územia sa nachádza Albínovská hora (177 m n. m.), najvyšší bod mestskej časti a jeden z najvyšších bodov v katastrálnom území Sečoviec.[1]
Západo-východným smerom preteká Albínovský a Weissov kanál. Významným orientačným bodom je vedenie veľmi vysokého napätia (400 kV), ktoré sa tiahne západovýchodným smerom južne od intravilánu.[4][5][1]
Geologické podložie tvoria pieskovce, ílovce, štrky a iné sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr. Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). Zachovali sa aj malé ložiská ropy, lignitu, zemného plynu a kamennej soli.[chýba zdroj]
Albínov patrí do teplej, mierne suchej klimatickej oblasti.[chýba zdroj]
Archeologické nálezy v oblasti spred 13. storočia
Na ceste medzi Albínovom a Bačkovom boli v roku 1981 objavené stopy rozsiahlejšieho slovanského sídliska, ktoré sa podľa črepového materiálu datuje do 8. až 9. storočia. V tomto období bolo územie súčasťou Veľkej Moravy.[6]
Vznik a vývoj v stredoveku
Albinov vznikol pravdepodobne v prvých desaťročiach 13. storočia, čomu nasvedčuje názov dediny, zmienka z roku 1245 a zemianske vlastníctvo majetku.[7] Okolo roku 1240 bol vlastníkom obce šľachtic Ján z Trebišova.[8] Podľa uhorského historika Antona Szirmaya to bol gróf zo šľachtického rodu Parisovcov.[9][pozn 4]
Listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1245 je prvou písomnou zmienkou o Albinove. Listinou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova predal pozemky dedín Albinov (uvádza sa ako Albun) a Dvorianok (Techna) šľachticovi Petrovi, zvanému Folthus, synovi Petra. Pri opise hraníc predaného pozemku sa spomína susedstvo s chotárom Sečoviec (Zeech) na západe. Dokument obsahuje aj zmienku o ceste vedúcej do Albinova. O predaji je stručná zmienka v listine Varadínskej kapituly z roku 1300.[7]
Šľachtic Peter, zvaný Folthus, bol predkom (starým alebo prastarým otcom) šľachtica Petra, syna Petuna alebo Petena (uvádza sa aj ako syn Peter zvaný Petune), ktorý na prelome 13. a 14. storočia vlastnil hradné panstvo pozostávajúce zo Sečoviec a okolitých dedín Albinov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov.[10] V období rokov 1315 – 1316 sa pokúsil zabiť kráľa Karola I., avšak neúspešne a preto ušiel do Ruska. V roku 1312 tak kráľ Karol I. daroval panstvo Sečovce jemu lojálnemu rodu Bokšovcom, vplyvnému veľmožskému rodu zo Zemplína pozostávajúcemu zo šiestich vetiev. Albínov sa v roku 1358 spomína ako majetok rodiny Zerdahely[10] (Szerdahelyi), teda vetvy Bokšovcov zo Stredy nad Bodrogom.
V roku 1441 vyplatili albínovské sedliacke domácnosti (okrem richtára) daň panovníkovi 18,5 zlatých, čo značí, že obhospodarovali pozemky v rozsahu vyše 18,5 sedliackych usadlostí.[7]
Novovek (1526 – 1918)
Od konca 16. do konca 17. storočia boli vlastníkmi väčšiny Albínova Drugetovci. Albinov bol v tých časoch stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom, venujúcim sa najmä poľnohospodárstvu. Podľa urbáru sečovského panstva Drugetovcov z roku 1601, museli poddaní v Albínove platiť zemepánovi daň od usadlosti, ktorá činila 1 zlatý a 66 denárov. Tiež bolo ich povinnosťou odvádzať naturálnu dávku – 1 gbel ovsa (cca 125 litrov), 2 chleby a 1 kura – a deviatok z ošípaných.[10]
V roku 1647 dedinu vyrabovali a spustošili osmanské vojská. Počas 17. storočia počet obyvateľov klesal, na prelome storočí osídlene pustlo a v rokoch 1715 – 1720 dedina Albínov neexistovala.[11] V roku 1828 je evidovaná ako osada s 99 obyvateľmi žijúcimi v deviatich domoch.
V rokoch 1900 – 1903 prebiehala výstavba železničnej trate, ktorá bola slávnostne otvorená 24. decembra 1903. Celkové náklady na výstavbu 30,5 kilometrov dlhej železnice dosahovali čiastku 2 milióny korún. Dopravná tepna slúžila na prepravu poľnohospodárskych produktov.[12][13]
Moderné dejiny (1914 – súčasnosť)
Začlenenie územia do Česko-Slovenska
V neďalekých Sečovciach bol vyhlásený vznik Československej republiky 6. novembra 1918, keď do mesta vstúpili od Michaloviec a Trebišova jednotky československých legionárov. Politici Maďarskej republiky rád ale vykonali vojenskú intervenciu na územie Slovenska. 23. júna 1919 po železničnej trati prechádzal smerom na sever maďarský pancierový vlak č. IV. Príslušníci československej armády z 36. pešieho pluku z Mladej Boleslav mu však zatarasili koľaje aby nemohol ani postupovať, ani ustúpiť. Toto obkľúčenie trvalo až do 30. júna, kedy sa zmocnili vlaku, čo znamenalo definitívny koniec bojov v tejto oblasti.[14]
Počas prechodu frontu v druhej svetovej vojne (1944 – 1945)
Počas druhej svetovej vojny zohral Albinov spolu s okolitými obcami dôležitú úlohu pri pláne útoku sovietskej armády na nemeckú obrannú líniu Gisela Stellung. Medzi Albinovom a Kravanmi sa pohybovala nemecká hliadka, ktorej zničenie prvými ruskými prieskumníkmi zalarmovalo nemecké velenie pred príchodom Červenej armády do tohto priestoru.[chýba zdroj] 1. decembra 1944 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila Hriadky a získala prístup k Sečovciam. O polnoci 12. decembra začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranných postavení v Slanských vrchoch.[15] Následne boli v Albínove umiestnené sovietske guľometné a mínometné hniezda ostreľujúce nemecké línie.
Počas komunistického režimu (1948 – 1989)
V roku 1959 tu bolo zriadené jednotné roľnícke družstvo (JRD).[16] Na výročnej schôdzi Mestského národného výboru Sečovce, ktorá sa konala 29. januára 1961, boli zlúčené JRD v Sečovciach, Kochanovciach a Albínove pod spoločnú správu. Bola vypracovaná hospodársko-technická úprava pôdy, ktorá v praxi znamenala rozorávanie medzí a zlučovanie pozemkov v procese násilnej kolektivizácie. S tým súviselo aj vybudovanie melioračného systému pozostávajúceho z výstavby nových a úpravy starých vodných kanálov, vybudovania siete melioračných studní a podzemných potrubí. Na majetkoch JRD v Albínove sa chovali najmä výkrmové býky a kone. Fungoval aj chov činčíl na kožušinu, ktorý bol však neskôr pre neefektívnosti zrušený.
Na území obce bol postavený agrochemický podnik s napojením na železnicu, na ktorej fungovala aj osobná železničná doprava. V obci bola zriadená hasičská zbrojnica. V roku 1956 bol Albinov administratívne zaradený ako mestská časť pod samosprávu Sečoviec.[chýba zdroj] V júli 1966 oficiálne spustil výrobu strojársky závod Strojstav, ktorý bol zriadený v Sečovciach ako pobočka rovnomenného bratislavského podniku. Pre Albinov znamenala výstavba tejto továrne tiež vybudovanie spevnenej asfaltovej cesty vedúcej z Kollárovej ulice do Albinova. Táto komunikácia nahradila poľnú cestu, ktorá viedla z Albinovskej ulice popri cintoríne.
Po Nežnej revolúcii (1989 – súčasnosť)
V časti budovy bývalej ľudovej školy bola v 90. rokoch 20. storočia zriadená Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky spadajúca pod gréckokatolícku Farnosť Sečovce.[17] V roku 1997 bola dostavaná k chrámu malá zvonica.
Sakrálne stavby v Albinove
.JPG)
.JPG)
Sakrálne stavby
V centre intravilánu sa nachádza gréckokatolícka Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky,[17] zriadená v južnej časti budovy bývalej Základnej deväčročnej školy v Albínove. V extraviláne sa nachádzaju štyri kamenné kríže a jeden menší kríž leží priamo v intraviláne.
- Kamenný kríž z roku 1888, situovaný pri križovatke ciest III. triedy 3652 a 3650.
- Kamenný kríž Jána a Márie Billych, ktorí ho dali postaviť v roku 1970. Išlo o pôvodných vlastníkov a obyvateľov dnes už zbúraného domu (adresa Albínov 1292/1, pacely registra C č. 4860 a 4859), samoty so záhradou ležiacej približne 580 m južne od intravilánu Albínova.
- Kamenný kríž na cintoríne.
- Kamenný kríž pri ceste III. triedy 3652, ktorý sa nachádza severovýchodne od Albínovskej hory.
- Kríž s plastikou nachádzajúci sa v predzáhradke domu Andreja Durdana (adresa Albínov 1356/20, parcela registra C č. 5022).
Svetské stavby
K najstarším budovám patria gazdovské domy datujúce sa do 19. a začiatku 20. storočia. Boli budované z ílovitej hliny zmiešanej s plevami, ktorá sa mazala medzi drevené klady. Na základy a pivnicu sa používal lomový andezitový kameň. Drevený krov sa pokrýval azbestovými alebo hlinenými škridlami. Dispozícia pozostávala z troch hlavných miestností – predná izba (nár. predňa chyža) vnímaná ako reprezentatívna miestnosť, vstupná miestnosť slúžiaca ako kuchyňa (nár. prikľep) a zadná izba (nár. zadňa chyža). Komíny boli budované z pálenej tehly. V zadnej časti domu sa nachádzali hospodárske objekty – chliev (nár. chľiv), maštaľ resp. stajňa pre hospodárske zvieratá, šopa a ostatné skladové priestory. Priestor povaly a pivnice sa používal na skladovanie. Na dvoroch sa nachádzali aj drevené stodoly s kamennými základmi slúžiace na skladovanie slamy, sena, poľnohospodárskych plodín a nástrojov.
Technickou pamiatkou je zastávka na železničnej trati 192, ktorá do 2. februára 2002 slúžila na osobnú vlakovú dopravu. Z pôvodnej murovanej budovy, ktorej súčasťou bola malá čakáreň, predajňa cestovných lístkov a byt správcu sa zachovali len betónové základy. Aj keď niesla zastávka názov podľa obce Dvorianky, nachádzala sa ešte v katastrálnom území Albinova, resp. mesta Sečovce.
Cestná doprava
Najdôležitejšími cestnými komunikáciami prechádzajúcimi katastrálnym územím je cesta III. triedy 050210, III/050208 a III/050215. Na severe Albinov sa nachádza zastávka SAD.
Železničná doprava
Východnou hranicou obce prechádza koľaj železničnej trate 192 s nákladnou železničnou zastávkou Dvorianky.[pozn 5] Z nej vedie manipulačná koľaj k areálu colného skladu, kde sa nachádza nákladisko s 2 koľajmi.
Potrubná doprava
V severnej časti extravilánu smeruje cez lokalitu Líščie diery, od obce Dvorianky, plynovod, ktorý končí v plynoregulačnej stanici SPP pri ceste III/050208 v smere na Višňov.[18]
V Albinove pôsobí 13 firiem, z toho 4 spoločnosti s ručením obmedzeným a 9 živností, väčšina pôsobiaca v terciálnom sektore. V areáli bývalého agrochemického podniku sídli colný sklad a niekoľko menších firiem.
Albinov nemá vlastný športový klub. Súčasťou areálu bývalej ľudovej školy je minifutbalové a volejbalové ihrisko, ktoré sa ale v súčasnosti nevyužívajú. Zaniknuté je školské pieskové doskočisko na skok do diaľky. Menej frekventované cesty sa využívajú na cyklistiku, in-line korčuľovanie a jogging.
Albinovom časť trate 3. ročníka cestných bežeckých pretekov Sečovská desiatka. Taktiež bola hlavná cesta v smere Bačkov – Albinov – Višňov využitá ako súčasť trasy 36. ročníka Rally Košice (16. – 18. september 2010).
- Ján Danko (* 19. máj 1903, Trebišov – † 29. september 2003, Albinov) bol starosta obce Albinov, samostatne hospodáriaci roľník, čestný občan mesta Sečovce. Patril k najstarším občanom mesta, keďže sa dožil 100 rokov.[19]
- Zoltán Jurko (* 1940[20] – † november 2021) bol silový trojbojár a tréner silového trojboja. Silovým športom sa začal venovať počas základnej vojenskej služby v Žatci a po roku 1962 v Oddiele vzpierania Telovýchovnej jednoty Baník Ostrava. Počas pôsobenia v podniku Vihorlat v Michalovciach založil Oddiel silového trojboja Telovýchovnej jednoty Zemplín Michalovce (1975 – 1988) a v roku 2006 založil oddiel silového trojboja pri Spojenej škole v Sečovciach, ktorý funguje doteraz.[21][22] V roku 2012 sa celkovým výkonom 390 kg (383,37 bodov) umiestnil na 1. mieste v súťažnej kategórii Muži M7 90 kg EQUIP na Majstrovstvách sveta v silovom trojboji RAW a EQ 2012 v Bardejove.[23] V roku 2016 bol uvedený do Siene slávy Slovenskej asociácie silového trojboja.[24]
- Napriek tomu, že normovaný tvar názvu mestskej časti obsahuje dlhé „í“ (Albínov) napr. na dopravnom značení a tiež aj v neúradnej písomnej komunikácií sa používa tvar s krátkym „i“ (Albinov)
- Aj napriek názvu Dvorianky sa zastávka nachádza v katastrálnom území Albinova, resp. Sečoviec.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
