Rómovia na Slovensku
národnosť (etnická menšina) na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Rómovia (staršie: Cigáni)[1][2] predstavujú jednu z najvýznamnejších menšín žijúcich na území Slovenska, historicky sa vyznačujúcu špecifickým kočovným spôsobom života.[3] Podľa posledného oficiálneho sčítania v roku 2021 sa k rómskej národnosti prihlásilo 67 179 obyvateľov, pričom v roku 2011 sa k nej hlásilo až 156 164 obyvateľov.[4][5]


Podľa údajov Atlasu rómskych komunít (ARK) z roku 2019[6] je celkový počet osôb rómskeho pôvodu, pričom nie všetci ho deklarujú, významne vyšší. ARK odhaduje počet Rómov žijúcich na Slovensku na 405 024[7] (8 % obyvateľstva). Početnejšia rómska komunita žije v 804 obciach a mestách Slovenska a menšie skupiny v 373 ďalších obciach.[7] Koncentrujú sa najmä na juhu a východe Slovenska (Novohrad, Horehronie, Gemer, Spiš, Zemplín, Šariš a Abov). K svojmu rómskemu pôvodu sa hlási iba štvrtina Rómov. Veľká časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.
Dnes mnoho Rómov čelí problémom vyplývajúcim zo sociálneho vylúčenia. Žijú v osadách, v domoch bez potrebného vybavenia, rodičia detí sú bez zamestnania. V mnohých osadách nie je zdroj pitnej vody, verejné osvetlenie, chýba kanalizácia, nie je vybudovaná prístupová cesta. Výrazné rozdiely sa prejavujú aj v oblasti vzdelávania a vzdelanostnej úrovne. Bariérou pre deti pri vstupe do základnej školy je neznalosť vyučovacieho jazyka, lebo doma hovoria po rómsky. To je dôvod, pre ktorý neraz tieto deti musia opakovať prvý ročník a mnohé neukončia základnú školu. Len malá časť mladých ľudí pokračuje v stredoškolskom a vysokoškolskom štúdiu.
Vláda SR sa snaží zlepšiť sociálne postavenie Rómov a aj ich vzdelávanie. Pomáhajú pri tom pedagogickí asistenti, ktorí zlepšujú komunikáciu rodičov a detí s učiteľmi. Mnohým deťom pri nástupe do školy pomáhajú nulté – prípravné ročníky. Navštevujú ich v prevažnej miere tie deti, ktoré nechodili do materskej školy.
Remove ads
Kultúra
Politické zmeny po Nežnej revolúcii v roku 1989 znamenali pre Rómov právo na sebaurčenie. V roku 1991 boli prijaté Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom, ktoré Rómom priznali štatút národnostnej menšiny.[8] Umožnilo to vznik politických strán, kultúrnych zväzov, záujmových združení, neziskových organizácií a menšinových inštitúcií.
Vzniklo profesionálne rómske divadlo Romathan so sídlom v Košiciach, začali vychádzať časopisy a knihy pre deti a dospelých. Verejnoprávna televízia a rozhlas pravidelne vysielajú relácie určené pre Rómov a v rómskom jazyku. V Martine vzniklo Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Na Slovensku sa koná viacero kultúrnych festivalov, napríklad v Banskej Bystrici a vo Zvolene sa koná podujatie Ľudia z rodu Rómov, ktoré prináša prehliadku rómskych súborov z domova i zo zahraničia. Súčasťou festivalu sú aj výstavy, prednášky a workshopy s rómskou tematikou. V Kokave nad Rimavicou sa od roku 2000 každoročne koná festival Balvalfest. Od roku 2008 sa koná medzinárodný rómsky festival Gypsy Fest. Súčasťou festivalu sú aj medzinárodné stretnutia rómskej mládeže, sprievod rómskych umelcov či prezentácia Rómov tak, ako ich verejnosť nepozná. Okrem spomenutých festivalov organizujú Rómovia na Slovensku rad ďalších multižánrových podujatí, ktoré sa stali súčasťou kultúrnych aktivít mnohých miest a obcí. Ich súčasťou sú vždy hudobné vystúpenia rómskych umelcov.[9]
Remove ads
Obce s najvyšším počtom Rómov
údaje: Atlas rómskych komunít, 2019[6]
- Košice – 11 391 (4,8 %)
- Bratislava – 9 945 (2,3 %)
- Trebišov – 6 685 (28,4 %)
- Jarovnice (okr. Sabinov) – 6 042 (88,0 %)
- Rimavská Sobota – 4 040 (18,0 %)
- Fiľakovo – 3 536 (35,2 %)
- Kecerovce – 3 500 (97,8 %)
- Levoča – 3 483 (24,0 %)
- Prešov – 3 434 (4,0 %)
- Lučenec – 3 371 (12,0 %)
- Pavlovce nad Uhom – 3 339 (72,0 %)
- Lomnička – 3 021 (100,0 %)
Remove ads
Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením Rómov
údaje: Atlas rómskych komunít, 2019[6]
- Lomnička (okr. Stará Ľubovňa) – 3 021 (100,0 %)
- Blatné Remety (okr. Sobrance) – 688 (99,0 %)
- Sútor (okr. Rimavská Sobota) – 562 (98,9 %)
- Jurské (okr. Kežmarok) – 1 006 (98,0 %)
- Kecerovce (okr. Košice – okolie) – 3 500 (97,8 %)
- Petrová (okr. Bardejov) – 886 (97,0 %)
- Cakov (okr. Rimavská Sobota) – 318 (96,1 %)
- Barca (okr. Rimavská Sobota) – 548 (96,0 %)
- Šivetice (okr. Revúca) – 349 (95,9 %)
- Radnovce (okr. Rimavská Sobota) – 921 (95,0 %)
- Kesovce (okr. Rimavská Sobota) – 228 (95,0 %)
- Stráne pod Tatrami (okr. Kežmarok) – 1 907 (94,6 %)
- Vtáčkovce (okr. Košice – okolie) – 1 086 (93,4 %)
- Nitra nad Ipľom (okr. Lučenec) – 339 (92,1 %)
- Trenč (okr. Lučenec) – 519 (92,0 %)
Náboženské zloženie Rómov
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011[5]
Remove ads
Jazykové zloženie
Rómsky jazyk je dorozumievacím jazykom Rómov na území Slovenska. Spočiatku existoval iba v hovorenej podobe. Neskôr sa pristúpilo ku kodifikácii pravidiel pravopisu. Táto bola prijatá komisiou pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku v roku 1971. Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku sa formálne uskutočnilo 29. júna 2008 v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.[10][11] Od tohto aktu má rómsky jazyk štandardizovanú podobu.
Nie všetky rómske komunity preferujú používanie rómskeho jazyka. Vo viac ako tretine rómskych komunít dominuje slovenský jazyk. Na juhu maďarčina a v štyroch obciach na severovýchode Slovenska prevažuje rusínsky jazyk.
Slovenčina sa častejšie vyskytuje na západnom Slovensku a na vzdialenejšom východe. Preferencia slovenského jazyka sa tiež častejšie vyskytuje v obciach s menším podielom rómskej populácie v obci.
Rómsky jazyk sa na území Slovenska delí na dve skupiny dialektov: centrálny a vlašský (olašský). Olašskí Rómovia žijú najmä v meste Komárno, Nové Zámky, Levice, Piešťany, Zlaté Moravce, Nitra, v obci Hájske a v niekoľkých malých obciach v ich okolí.[12]
Jazykové zloženie obyvateľov rómskej národnosti
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011[5]
Rómsky materinský jazyk
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011[5]
Remove ads
Politické angažovanie
Od začiatku 90. rokov 20. storočia vznikali po prvý raz v dejinách Slovenska aj viaceré rómske politické strany. Prevažná väčšina z nich však mala vždy len marginálny význam a aktivizovala sa iba v lokálnej politike. Najvýznamnejšie strany, ktoré na Slovensku pôsobili, sú Rómska občianska iniciatíva (ROI), ktorá spolupracovala v 90. rokoch s HZDS, Rómska iniciatíva Slovenska (RIS), ktorá vznikla v roku 1996 ako Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike a spolupracovala s SDK a nakoniec Strana rómskej koalície v Slovenskej republike, ktorá vznikla v roku 2000 ako Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike (v tom čase bola už predošlá Rómska inteligencia premenovaná na RIS) a neskôr až do zániku v roku 2018 pôsobila ako JEDNOTNÉ SLOVENSKO.[13]
Vo februári 2005 bol schválený nový zákon o politických stranách a politických hnutiach, ktorý udeľoval povinnosť už existujúcim politickým stranám obnoviť registráciu a stanovoval nové pravidlá registrácie politických strán a politických hnutí. Nová strana, ktorá sa chcela registrovať, musela vyzbierať 10 000 podpisov od občanov, ktorí súhlasia s registráciou tejto strany. Zmena zákona viedla k likvidácií drvivej väčšiny rómskych politických strán, ktoré dovtedy na Slovensku existovali. Politické strany, ktoré boli založené pred prijatím zákona, museli do 30. septembra 2005 podľa paragrafu 34 doručiť Ministerstvu vnútra SR vyhlásenie o adrese sídla strany podpísané štatutárnym orgánom a vyhlásenie o spôsobe, akým štatutárny orgán koná v mene strany.Túto povinnosť z existujúcich rómskych strán splnili len dve − Rómska iniciatíva Slovenska (RIS) a Strana rómskej koalície v Slovenskej republike (SRK SR).[13]
Ďalších 17 rómskych politických strán sa pre nesplnenie povinnosti ocitlo v októbri 2005 v likvidácii:
- Demokratická aliancia Rómov v SR (DAR); štatutár Ladislav Pongo
- Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike (DHR); štatutár Ladislav Šaňa
- Hnutie olaských Rómov Slovenska (HORS); štatutár Jozef Konti
- Maďarské demokratické hnutie Rómov v SR (MDHR); štatutár Jozef Balogh
- Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA (ROMA); štatutár Ladislav Fízik
- Rómske kresťanské demokratické hnutie v SR (RKDH); štatutár Viktor Nagy
- Rómsky kongres Slovenskej republiky (RKSR); štatutár Zoltán Berko
- Rómska národnostná strana (RNS); štatutár Emil Šarközy
- Rómska občianska iniciatíva SR (ROISR); štatutár Milan Mižič
- Rómska občianska jednota Slovenskej republiky (ROJ SR); štatutár Jozef Berki
- Strana demokratickej jednoty Rómov (SDJR); štatutár Ján Čonka
- Strana integrácie Rómov na Slovensku (SIR); štatutár Koloman Gunár
- Strana ochrany práv Rómov na Slovensku (SOPR); štatutár Karol Čorba
- Strana rómskych demokratov v SR (SRD); štatutár František Guláš
- Strana Rómov Slovenska (SRóS); štatutári Rudolf Čonka, Ivan Mirga a Ľudmila Gabčová
- Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku (SSDR); štatutári Dezider Oláh a Tibor Baláž
- Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v SR (Ú–ROI); štatutár Mikuláš Horváth
V roku 2018 zanikla dlhoročne pôsobiaca strana JEDNOTNÉ SLOVENSKO. V roku 2012 sa stal Peter Pollák za OĽANO prvým rómskym poslancom v Národnej rade, rovnako v roku 2019 sa stal prvým poslancom Európskeho parlamentu rómskeho pôvodu zo Slovenska.[14]
Aktívne politické strany
- Rómska iniciatíva Slovenska (1996 – súčasnosť)
- Strana rómskej koalície – SRK (2009 – súčasnosť) štatutárny zástupca Gejza Adam
Politici
- Gejza Adam – poslanec FZ ČSFR Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko) v rokoch 1990 – 1992 za VPN, resp. ROI[15]
- Irena Bihariová – predsedníčka strany Progresívne Slovensko
- Ján Herák – poslanec NR SR od roku 2020 za OĽANO[16]
- Anna Koptová – poslankyňa SNR v rokoch 1990 – 1992 za VPN, resp. ROI[17]
- Peter Pollák – poslanec NR SR v rokoch 2012 – 2016 za OĽANO, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, poslanec EP od roku 2019, otec Petra Polláka ml.
- Peter Pollák ml. – poslanec NR SR od roku 2020 za OĽANO, syn Petra Polláka
- Jarmila Vaňová – poslankyňa NR SR od roku 2020 za OĽANO
- Štefan Vavrek – poslanec NR SR v rokoch 2018 – 2020 za MOST-HÍD[18]
Remove ads
Referencie
Literatúra
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads