Slovenčina

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).

O iných významoch výrazu slovenčina (slovenský jazyk) pozri slovenčina (rozlišovacia stránka).

slovenčina
Štáty	Slovensko USA Česko Kanada Srbsko Rumunsko Maďarsko Ukrajina Argentína
Región	Stredná Európa
Počet hovoriacich	vyše 7 miliónov
Poradie	nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia	indoeurópske jazyky slovanské jazyky západoslovanské jazyky česko-slovenské jazyky slovenčina
Písmo	latinka (slovenská abeceda)
Postavenie
Úradný jazyk	Slovensko Česko[1] Vojvodina Európska únia
Regulátor	Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Jazykové kódy
ISO 639-1	sk
ISO 639-2	slo
ISO 639-3	slk
Mapa rozšírenia
Mapa rozšírenia slovenčiny:      Územia, kde je slovenčina jazykom väčšiny obyvateľov      Územia, kde je slovenčina jazykom významnej menšiny
Wikipédia
Adresa	sk.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipédia, Slobodná encyklopédia
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Pomník kňaza, spisovateľa a kodifikátora Antona Bernoláka v Trnave

Počty hovoriaciach

Po slovensky sa hovorí na Slovensku (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi) oficiálne údaje za rok 2000/2001:

• v Spojených štátoch (1 200 000/821 325)
• v Česku (350 000/183 749)
• v Maďarsku (110 000/17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb
• v Kanade (100 000/50 860)
• v Srbsku (60 000/59 021) – najmä vo Vojvodine
• v Poľsku (47 000/2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu
• v Rumunsku (18 000/17 199)
• na Ukrajine (17 000/6 397) – najmä v Podkarpatskej Rusi
• v Rakúsku (10 234/10 234)
• v Chorvátsku (5 000/4 712)

ešte Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Škandinávia, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Cyprus, Rusko, Izrael, JAR, Argentína, Brazília, Uruguaj, Austrália, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.

Slovenčina ako úradný jazyk

Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska, Vojvodiny a od 1. mája 2004 jedným z jazykov Európskej únie. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je sk príp. slk podľa ISO 639. Slovenčina je známa ako „esperanto“ slovanských jazykov, vníma sa ako najzrozumiteľnejšia aj pre používateľov iných slovanských jazykov.^[2]

V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1).^[1]

Počet slovenských slov fungujúcich alebo aspoň raz použitých v písaných textoch súčasnej slovenčiny nachádzajúcich sa v Slovenskom národnom korpuse môžeme odhadovať na viac ako 3 milióny (podľa jednotlivých tvarov) alebo približne 2 milióny (podľa počtu základných tvarov, v ktorých sú obsiahnuté všetky ich tvary nachádzajúce sa v textoch korpusu).^[3]

Kodifikačné príručky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kodifikačná príručka#Slovenčina

Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová a tvary sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy:

1. Pravidlá slovenského pravopisu (vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied),
2. Krátky slovník slovenského jazyka (vydavateľstvo Matice slovenskej),
3. Pravidlá slovenskej výslovnosti (Kráľ, A., Matica slovenská),
4. Morfológia slovenského jazyka (Ružička, J. a kolektív, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied).

Podľa platného nariadenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z roku 2021 sú v "týchto kodifikačných príručkách [...] zahrnuté všeobecne platné a všeobecne záväzné normy slovenského spisovného jazyka".

Nárečia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenské nárečie

Slovenské nárečia sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:

• západoslovenské nárečia (najbližšie češtine).
• stredoslovenské nárečia (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s južnoslovanskými jazykmi)
• východoslovenské nárečia

Abeceda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská abeceda

Slovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.

Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:

a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž

Hláskoslovie

V slovenskom hláskosloví rozlišujeme:

• samohlásky: a á ä e é i í o ó y ý u ú
• dvojhlásky: ia ie iu ô
• spoluhlásky: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ĺ ľ m n ň p q r ŕ s š t ť v w x z ž

Spoluhlásky q, w a x sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě, ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.

Gramatika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Skloňovanie v slovenčine

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny slovenčiny

Časté chyby

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam niektorých chýb v slovenčine